V neskoršom období sa najviac vyskytuje pod názvom Mühlenbach. Od tohto nemeckého názvu boli odvodené maďarský tvar Malompatak a názov používaný za 1.ČSR Milbach. Od roku 1948, po vysťahovaní nemeckého obyvateľstva, sa používa už iba slovenský tvar - Mlynica. Etymológia názvu obce svedčí o tom, že je odvodený od potoka, na ktorom kedysi stál mlyn, alebo viac mlynov.
Od roku 1412 mestečko patrilo do Zväzu 11 spišských miest, ktoré ostali Uhorsku, po zálohovaní 13 spišských miest zo Zväzu 24 spišských miest poľskérnu kráľovi Žigrnundom Luxemburským. Vzhľadom k tomu, že Mlynica sa spolu s ostatnými 10 spišskými mestečkami stala okolo roku 1465 majetkom rodu Zápoľských - majiteľov Spišského hradu a dedičných spišských županov, ich vývoj nebol priaznivý. Postupné okliešťovanie výsad 11 spišských miest zemepánmi Zápoľskovcami, neskôr Turzovcarni (1531 - 1636) a Čákyovcarni (1638 - 1848) malo za následok klesnutie týchto mestečiek na úroveň ostatných poddanských dedín patriacich k domíniu Spišského hradu. Zemepáni s mestečkami nakladali ako so súkromným majetkom, mohli ich predať, prípadne zálohovať. Tak sa stalo napríklad aj Mlynici začiatkom 17. storočia, ked ju Turzovci . na istý čas zálohovali Markovi Horvátovi zo Strážok a v 30. rokoch 17. storočia Štefanovi Tökölymu z Kežmarku. Označovanie Mlynice mestečkom (oppidum) v dokumentoch zo 16. - 19. storočia bolo už iba formálne.
Možno to chápať ako istú reminiscenciu na jej členstvo vo výsadnorn Zväze spišských miest v 13. – 15. storočí.
Kostol stál v Mlynici už. v polovici 13. storočia. Od začiatku bol pravdepodobne zasvätený svätej Margite, panne a mučenici z Antiochie. V prvej polovici 15. storočia bol prestavaný v gotickom slohu. V 16. storočí počas reformácie sa dostal do rúk evanjelikom ako jeden z prvých na Spiši (1545). Katolíkom bol vrátený roku 1672, ale evanjelici a Nemci si v Mlynici udržiavali prevahu ešte veľmi dlho. Podľa kanonickej vizitácie J. Sigraya z roku 1700 žilo v mestečku iba 11 katolíkov a 134 evanjelikov. Všetci sa hlásili k Nemcom. Patrónkou kostola bola svätá Margita. Začiatkom 18. storočia však zrejme došlo na istý čas k zmene patrocínia farského chrámu, pretože v kanonickej vizitácii J. Peltza z roku 1731 sa miesto svätej Margity uvádza ako patrón kostola v Mlynici svätý Martin. Od polovice 18. storočia kanonické vizitácie uvádzajú pri miestnom chráme pôvodné patronícium - svätú Margitu. V roku 1830 si tunajší evanjelici postavili vlastný kostol.
Samospráva v Mlynici existovala už v 13. storočí. Tak ako pri ostatných spišských mestečkách aj tu stál v čele komunity richtár a prísažní. Vznik vlastnej administratívnej činnosti tu možno predpokladať najneskôr začiatkom 15. storočia. Svoje písomnosti si Mlynica v tom čase overoval a pečatidlom, ktoré obsahovalo vo svojom poli s najväčšou pravdepodobnosťou patrónku miestneho chrámu, svätú Margitu. Jej obraz sa dostal aj do mladšieho typária, z ktorého sa už zachovali odtlačky pečatí. Hoci najstarší odtlačok pečate z toho mladšieho typária sa našiel na písomnosti až z roku 1685, jeho obsah dáva možnosť posunúť jeho vznik už na začiatok 16. storočia. Svedčí o tom predovšetkým tvar kolčieho štítu, do ktorého je vsadená postava korunovanej svätej Margity stojacej na drakovi, ktorá v pravej ruke drží križ a v ľavej pravdepodobne knihu. Legenda v kruhopise znie: SIGILLVM*GE*MVLLENBACH (Pečať obce Mlynica), pričom neskúsený rytec písmená L a C vyryl opačne. Túto pečať používala Mlynica až do druhej polovice 19. storočia. V roku 1856 si dala obec vyhotoviť nové pečatidlo - už iba nápisové s. nemeckým textom AMTS SIEGEL DER GEMEINDE MUHLENBACH 1856. Potom ešte začiatkom 20. storočia budapeštiansky rytec Ignác Felsenfeld pre Mlynicu vyhotovil pečiatku s maďarským textom MALOPATAK KÖZSÉG SZEPES VÁRMEGYE+1906+.
Obecný úrad
Mlynica 75
059 91 Mlynica
Na našej webovej stránke používame pre zlepšenie našich služieb súbory cookies.
Pre pokračovanie prosím potvrďte dodatočné povolenia.