Obec Nálepkovo

Osídlencom, prisťahovaným zo západných nemeckých krajov boli výsadnou listinou poskytnuté ich domáce, takzvané Sasské právo, ktoré zaručovalo osobnú slobodu, bez akýchkoľvek nevoľníckych povinností za ročnú kolektívnu platbu, urbury, (pozemkové dane) v stanovenej výške. Okrem tohto zmluvného záväzku so zemepánom, bola obec podľa charakteru práce prevažného počtu obyvateľov považovaná za banícku a bola preto z jednej strany pod ochranou Kráľovskej komory a na druhej strane podliehala prísnym predpisom banského práva.
V závislosti na tom, či bola kráľovská moc dostatočne silná, aby dokázala presadiť svoju právnu moc voči významným feudálnym rodom, alebo či vplyvná skupina magnátov strhla moc v štáte na seba a neuznávala kráľovské práva a nariadenia. Pri prepadoch Českých bratov a Husitov v 15. storočí prekonával Spiš a teda aj starý Vondrišel drancovanie krajiny, ale najmä bohatých banských miest. Rovnako za doby šírenia reformácie v polovici 16. storočia došlo k narušeniu náboženských a mocenských poriadkov. Nemecké obyvateľstvo Vondrišla v prevažnej väčšine prijalo luteránsku vieru, používali teda aj miestny kostol Panny Márie až do roku 1673. Následok vnútorných a mocenských bojov spôsobil, že mnoho podnikavých občanov sa odsťahovalo do bezpečnejších slobodných spišských miest, čím obec strácala možnosti poskytovania obživy a teda aj príjmov.

Keď na začiatku 18. storočia došlo ku konsolidácii pomerov v starom Uhorsku, podarilo sa Vondrišlu vstúpiť do stavu privilegovaného banského mesta vo zväzku ôsmych kráľovských banských miest.(Gelnica, Smolník, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Štós, Nižný a Vyšný Medzev). Svoj záujem na banskom podnikaní chránili zemepáni tým, že ustanovili funkciu hlavného banského majstra pre banské podnikanie, nachádzajúce sa na ich území. Tento banský majster dozeral na dodržiavanie predpisov Kráľovského banského práva a viedol evidenciu udelených banských oprávnení. Jeho právomoc sa týkala baní vo Vondrišli, Závadke, Tepličke a terajších Rudňanoch – Koterbachoch.
Bolo to obdobie najväčšieho rozmachu dobývania a zhutňovania medených rúd na Spiši a počiatky hámorníckeho spracovania železa. Na území Vodrišla pracovalo 7 hámrov, jedna huta na Troskách na tavenie medi, jedna vysoká pec pri Druhom Hámri na tavenie železa. Vondrišel v tomto čase získal po hospodárskej stránke význam mestečka s organizovanými remeselnými cechmi a s právom výročných trhov. Priamo na hornom konci obce, pri lokalite Maša, pod Hutnou skalou (Hütterstein) bola v roku 1847 miestnymi podnikateľmi postavená zmodernizovaná vysoká pec pod firmou - Železohutné združenie Vondrišel, ktorá odoberala železnú rudu od okolitých baní, hlavne bane Gustáv a na Vysokej medzi. Na tomto banskom závode bol postavený prvý zdroj elektrického prúdu, parný stroj na poháňanie generátora. Pred prvou svetovou vojnou bola baňa a železiareň odkúpená Hornosliezskou železiarskou spoločnosťou v Gliviciach.
V roku 1872 boli zrušené mnohé feudálne poriadky a výsady, obec bola zaradená do všeobecného župného zriadenia, čím sa uvoľnila cesta rozvoja nového hospodárskeho poriadku.

Doterajšie drobné manufaktúry v rukách jednotlivcov, alebo malých podnikov, bane alebo hámre, so svojou zastaranou technikou nestačili plniť zvýšené požiadavky trhu. Staré banské podniky sa dostali do rúk cudzích kapitálových koncernov, ktoré využívali možnosti rýchlej masovej dopravy železnej rudy do Ostravskej oblasti, kde sa v moderných koksových vysokých peciach dali spracovať aj železné rudy, ktoré sa v prevážnej väčšine vyskytovali na Spiši a tiež v okolí Vondrišla. Drobné bane zanikali a na ich mieste vznikali nové. Keď v 19. storočí boli odbúrané feudálne práva šľachticov sa Vondrišel po dlhom vyjednávaní vykúpil zo zemepanskej závislosti. Najväčšie zásluhy si pri tom získal vtedajší richtár Gaspar Weisserl, ktorý sa tešil všeobecnému uznaniu a v roku 1844 vykúpil lesy pod obec od Maryássovcov.
Ďalšie banské lokality s nádejnými zásobami železných rúd v Roztokoch – Hnilčíku a na sídlisku Bindt boli odkúpené spoločnosťou Banská a hutná z Třinca, blízko Tešína. Na odvoz vyťaženej a praženej rudy bola vybudovaná úzkokoľajná elektrická železnica ku prekladisku na železničnej stanici Markušovciach.
Na ľavom brehu Železného potoka v centre obce stojí rím.katolícky kostol sv.Štefana Kráľa, postavený v roku 1763, keď staršia budova kostola zo 14. storočia musela byť zbúraná.
Starý katolícky kostol bol v 16. storočí pri reformácii obce na luteránsku vieru používaný aj novou cirkevnou obcou až do roku 1673. Evanjelický kostol mohol byť vybudovaný až v rokoch 1785-1789 na základe tolerančného patentu cisára Jozefa II. Každému cirkevnému spoločenstvu záležalo na výchove mládeže v zmysle svojho učenia, boli preto v blízkosti kostolov postavené školské budovy pre katolíkov aj evanjelikov osobitne. Tým bolo vytvorené miesto dnešného centra mestečka, ku ktorému v roku 1858 pribudla samostatná budova radnice s vežou.

Po prvej svetovej vojne sa striedali časté hospodárskej krízy, výrobcovia železných tovarov stratili svoje trhy a na Spiši museli svoje výrobné aktivity likvidovať. Po krátkej prosperite v rokoch 1925-1928, svetová hospodárska kríza ešte viac postihla "hladovú dolinu" Hnilca.
Veľkorysá štátna investičná akcia dobudovania železničnej trate Margecany – Zvolen v úseku od Gelnice až po Červenú Skalu priniesla skutočnú úľavu od nezamestnanosti.
Touto stavbou Vondrišel získal železničné spojenie s okolitým svetom, bolo to v rokoch 1931 až 1936.
Obdobie prejavujúcej sa konjunktúry bolo však obdobím nových problémov – nástup fašizmu do medzinárodnej politiky.
Nacistické heslá o svetovláde našli iba málo odozvy aj keď väčšina nemeckého obyvateľstva bola za demokratické spolunažívanie v spoločnej vlasti. Iba malá skupina cudzích prišelcov stihla strhnúť a nakaziť neskúsenú mládež velikášskymi myšlienkami. Nešťastný vývoj svetovej politiky viedol k vzniku Slovenského štátu, ktorý nedokázal zabrániť šíreniu násilia medzi národnosťami.
Jedinou stavebnou pamiatkou z tejto doby je budova bývalej nemeckej ľudovej meštianskej školy na hornom konci obce z roku 1942.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania v roku 1944, došlo k úplnému prerušeniu vzájomných stykov medzi národnosťami a národnostnými skupinami. Oblastné vedenie Nemeckej strany organizovalo odsun svojich členov do Sudetskej oblasti Čiech, kde vyčkali koniec druhej svetovej vojny. Mnohí z nich sa pokúšali vrátiť do opustenej domoviny, bolo im v tom zabránené na základe dekrétov povojnovej vlády o odsune obyvateľstva nemeckej národnosti do oblastí obsadených výraznými mocnosťami.
Národný výbor, ktorý sa ustanovil v roku 1945 vo Vondrišli, rozhodoval o ďalšom osude obce za úplne zmenených podmienok.

Socialistické zriadenie sa snažilo každému občanovi zaistiť primeranú životnú úroveň.
Najnovší vývoj politického života po roku 1989 hľadá nové možnosti a cesty konsolidácie hospodárskych politických a podnikateľských pomerov. Po vzniku novej samosprávy obce v roku 1990 začína sa nový dynamický rozvoj obce, charakterizovaný novými stavebnými aktivitami zveľaďovania obce. Po prinavrátení lesov obce do jej majetku (3200 ha).
Priestor okolo obecného úradu v rátane jeho rekonštrukcie a obnovy fasád oboch kostolov sa podarilo vydláždiť a uskutočniť parkovú úpravu s vhodnou zeleňou, ktorá pôsobí veľmi usporiadaným dojmom. Časť parku má zriadené detské ihrisko, ktoré je vhodným doplnkom oddychovej zóny.
V roku 2001 bola ukončená bytová výstavba obecných nájomných bytov v počte 44 pre minoritných obyvateľov a 30 pre majoritných.
Novopostavený kostolík v Treťom Hámri s vhodnou úpravou terénu upúta návštevníkov už z diaľky. Od roku 1992 až doposiaľ bola zrealizovaná výstavba obecného vodovodu a obecnej kanalizácie vrátane 3 čističiek odpadových vôd – do úplnej realizácie je ešte nevyhnutné investovať cca 20,0 mil.Sk.
Športové vyžitie domácim, ale aj návštevníkom poskytne štadión, so svojim zariadením, ktoré uspokojí aj tých čo hľadajú ubytovanie, ako aj spoločenské priestory.
V zimných mesiacoch je k dispozícií lyžiarsky svah s vlekom a technickým zasnežovaním vrátane zázemia požičovne a servisu lyžiarskej výstroje a reštauračných služieb. Krásne okolie je rajom pre poľovníkov, rybárov ako aj hubárov.
Škola v prírode a rekreačné zariadenie na Čiernej Hore poskytuje deťom rekondičné pobyty v prírode. Teraz je však v recesii, hľadá sa investor resp. nový prevádzkovateľ.