Môžeme predpokladať, že naši dávni predkovia prichádzali popri toku rieky Nitry a jej prítokov a lákali ich nezalesnené voľné plochy, lebo na suchých vápencovo - dolomitických vrstvách dávnych morí sa porasty lesov neuchytili.
O tom, že tu lovil medvede a mamuty pračlovek, svedčia archeologické nálezy v neďalekej jaskyni Čertova pec pri Radošine, kde sa našli stopy po pobyte lovca - pračloveka z obdobia medziľadovej doby a jej konca.
Prvé trvalejšie osídlenie týchto oblastí siaha do obdobia mladšej doby kamenej (neolit), keď človek (homo sapiens) sa pokúšal pestovať prvé plodiny a chovať dobytok. Nález hlineného modelu voza s naznačeným záprahom na území našej obce archeológmi svedčí nielen o starobylosti, ale i vyspelosti vtedajšieho nášho predka, aj keď išlo možno o hračku pre deti.
Prešli stáročia a archeológovia opäť podali ďalší dôkaz o osídlení týchto priestorov, keď v neďalekých Lužanoch 3 km južnejšie od Nitrianskej Blatnice odkryli veľkú mohylu (hrob) náčelníka s predmetmi z obdobia doby bronzovej. Veky sa prevaľovali nad tíšinou podhoria Krahulčích vrchov a celého masívu považského Inovca, aby ešte pred naším letopočtom prichýlili v Ponitrí usádzajúcich sa Keltov. Na prelome nášho letopočtu ich vystriedali bojové rody germánskych Kvádov. S nimi sa už v bojoch na Podunajsku, Podhorí a Považí stretli vyspelí Rimania. Po štyroch storočiach Kvádi opustili tento kraj. A že sa toto všetko dotýkalo aj blízkeho okolia terajšej Nitrianskej Blatnice, svedčia trosky halštatského hradiska na južnej strane najvyššieho vrchu Krahulčích vrchov Marháta ( 758 metrov ).
V období veľkého sťahovania národov sa táto prekrásna krajina otvorila príchodu rodov našich slovanských predkov a začala sa odvíjať celkom nová kapitola osídlenia na južnom podvrší Považského Inovca.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
