Obec Lúč na Ostrove

Dnešná obec Lúč na Ostrove vznikla zlúčením obcí Malá a Veľká Lúč v roku 1960. Názov oboch obcí sa odvodzuje od osobného mena Lucha, Luchy, ktoré sa často vyskytuje v stredoveku.
Najstaršia písomná správa o obci sa zachovala z roku 1248, v listine Dionýza, palatína a bratislavského župana, ktorou daroval poddanému bratislavského hradu menom Ertheuru dve poplužia zeme v Kračanoch. Pri opise hraníc darovanej pôdy sa uvádza aj územie pod názvom Luche, ktorá patrila dvorníkom, čiže kráľovským služobníkom. Najstaršími obyvateľmi Lúču teda boli dvorníci, ktorí tvorili veľkú časť obyvateľstva celého Žitného ostrova. Dvorníci postupne však strácali svoje výsadné postavenie, od roku 1351 boli povinní platiť aj deviatok. Niektorí z nich za svoje zásluhy boli vyňatí a povýšení do šľachtického stavu. Už druhá stredoveká listina z 23. júla 1297, v ktorej sa spomína dedina pod názvom Luche, hovorí o tejto skutočnosti.

Prvé delenie územia pod názvom Luche sa uskutočnilo po vydaní tejto listiny. V roku 1303 boli vymedzené hranice osady Theberluche. V roku 1316 sa v listine stretávame s označením Luce Superiori, teda Horá Lúč. V listine z roku 1322 sa však opäť uvádza len Luce, no v listine z roku 1323 sa hovorí jednoznačne o Zylas Luche. V listinách z 15. storočia sa začalo používať označenie Nagy a Kis Lúcs. Pôvodné označenie Zylas Luce, z ktorého vznikla Malá Lúč, môže byť odvodené od názvu stromov (szil v maďarčine znamená brest), ktoré sa tu vyskytovali. Názov Theberlúche, z ktorého vznikla Veľká Lúč, vznikol od osobného mena, ktoré sa uvádza aj v listine začiatkom 14. storočia.
V listine Simona Rozgonyiho, krajinského sudcu v roku 1413 (13. marec) sa hovorí o Silasluche, ktorý v tomto čase bol kráľovským majetkom a patril k dedine Gala, ktorá bola súčasťou bratislavského hradného panstva. Gala bola centrom väčšieho majetkového komplexu, do ktorého patrila dnešná Malá Lúč až do polovice 19. storočia.

Obec Veľká Lúč sa vyvíjala odlišne od 14. storočia, i keď vo výsadnej listine kráľa Mateja z roku 1466 sa uvádza spolu s Veľkou Pakou a dedinami patriacimi do Gale. Z rodín, ktoré tu žili už v 15. storočí, vyniká rodina Doczyovcov, ktorí používali aj rodové meno Doczy de Nagy Luche. Podľa súpisu majetkov z roku 1533, vo Veľkej Lúči malGašpár Lipcsey 6 a Peter Pálffy 9 port. V 17. storočí väčšie majetky tu mali Aranyossyovci. V polovici tohto storočia bolo v obci 16 domov a žilo tu približne 100 osôb. V 18. storočí šľachtické majetky boli už silne rozdrobené, podľa ščítania ľudu z roku 1786 - 1787 bolo v obci 26 domov a 178 obyvateľov. Obyvatelia obce boli Maďari a rímskokatolíci. Obec Veľká Lúč patrila k farnosti Gala, kde sa nachádzal jeden z najstarších kostolov Žitného ostrova. V roku 1634, v čase kanonickej vizitácie, nariadenej Petrom Pázmáňom, bola v obci Veľká Lúč kaplnka a pôsobil tu aj kaplan. Predpokladáme, že kaplnka bola zničená koncom 17. najneskôr začiatkom 18. storočia. V 19. storočí väčšími majetkami v obci disponovala rodina Jiringer a v druhej polovici 19. storočia rodina Linzboth. V obci ani po zrušení poddanstva vzhľadom na šľachtický ráz obce nenastali výraznejšie majetkoprávne zmeny.

Koncom 19. storočia najväčšie majetky tu mal okrem iných Michal Linzbótt, ktorý okrem kaštieľa a majera v chotárnej časti Nagysó mal aj ďalšie 3 domy. V obci pod číslom 32 bola škola, ktorá patrila šľachtickému komposesorátu. V roku 1900 bolo v obci 323 obyvateľov, z nich prevažná väčšina 249 osôb sa živilo poľnohospodárstvom. V priemysle pracovalo 18 mužov, patrili sem kováči, krajčíri obuvníci a výrobcovia tehál.

Po vzniku Československej republiky najväčšie zmeny v obci priniesla l. pozemková reforma. Postavenie obyvateľstva najmä v období hospodárskej krízy bolo veľmi zložité, keďže nebolo dostatok práce. V 20 - tych rokoch tu pracovali štyri politické strany - Republikánska, Kresťansko - socialistická, Maďarská národná a Komunistická strana. Obec Veľká Lúč z administratívneho hľadiska patrila do Obvodného notárskeho úradu v Kostolnej Gale. V rokoch 1938 - 1945 medzi väčších majiteľov pôdy patrili Artúr Weiss, Ladislav Molnár a Gero Jesenský. Po II. svetovej vojne obec sa dostala späť do Československej republiky. V zmysle zákona č. 104/45 boli skonfiškované majetky tunajších maďarských obyvateľov a 5 rodín bolo presídlených do Maďarska. Jednotné roľníckej družstvo bolo v obci založené v roku 1950. V tom istom roku vznikol aj samostatný miestny národný výbor. Obec Veľká Lúč bola spojená s obcou Malá Lúč v roku 1960.

Dejiny Malej Lúče od 14. storočia až do roku 1960 sa líšia od dejín Veľkej Lúče. Obec bola súčasťou majetkového komplexu s centrom v Gale, ktorý dostal už v 14. storočí prvé výsady, ako sa to uvádza v listine kráľa Mateja z roku 1466. V zmysle výsad obyvatelia obcí patriacich ku Gale sa mohli súdiť len pred vlastným súdom. V 15. storočí podľa výsadnej listiny kráľa Mateja platili obyvatelia, patriaci do panstva Gala štyrikrát ročne pevne stanovené poplatky. Okrem toho na Turíce všetky obce boli povinné dodať jednu ovcu. Poplatky boli kráľom Ľudovítom už výsadnou listinou znížené a kráľ Ferdinand v roku 1532 rozšíril už existujúce práva obyvateľov tohto majetkového komplexu o oslobodenie spod platenia mýta. Udelené výsady boli pravidelne všetkými panovníkmi potvrdzované. V tridsiatych rokoch 17. storočia došlo k dôležitým majetko - právnym zmenám v Lúči na Ostrove, Štefan Pálffy celú dedinu dal za 775 toliarov do zálohy Wolfgangovi Mórocovi, bratislavskému podžupanovi. Napriek tejto skutočnosti v urbári Bratislavského panstva je uvedená aj Malá Lúč. Napriek viacerým zálohovaniam, v čase urbárskej regulácie, Malá Lúč už jednoznačne patrí opäť Pálffyovcom. V roku 1785 v súpise uskutočnenom na základe nariadenia Jozefa II. o Malej Lúči poznamenali, že patrí Jánovi Pálffymu a býva v nej 140 ľudí.

Obyvatelia obce boli Maďari a rímskokatolíckeho vierovyznania. Na čele obce stál richtár. Podľa sčítania ľudu z roku 1786 žilo v obci už 143 osôb. Domy boli postavené z nepálených tehál, komíny však mali z prútia. Po zrušení poddanstva v roku 1848, ktoré sa len pomaly dostalo do života, sa zmenili majetkové pomery v obci, keďže bývalí poddaní sa stali majiteľmi pôdy. Prevažná väčšina ornej pôdy však naďalej patrila rodine Pálffyovcov. Koncom 19. storočia bol celkový počet domov 31. Počet obyvateľov v roku 1900 bol 213, z nich si živobytie poľnohospodárstvom zabezpečovalo 188 obyvateľov, z remeselníkov bol zastúpený len obuvník.
Po vzniku Československej republiky najvýraznejšie zmeny v živote obce priniesla I. pozemková reforma. V roku 1928 najväčším prenajímateľom pôdy v obci bol Vojtech Dóczi. Obrábanie pôdy nezabezpečilo obyvateľom dostatočné živobytie, mnohí z nich boli odkázaní na štátnu podporu. V dvadsiatych rokoch v Malej Lúči vyvíjali činnosť tri politické strany - Republikánska strana, Maďarská národná strana a Kresťansko - sociálna strana. Obec z hľadiska administratívneho patrila podobne ako Veľká Lúč do Obvodného notárskeho úradu v Kostolnej Gale. V rokoch 1938 - 1945 najväčším nájomcom pôdy bol František Bittó. Obec podľa úradnej štatistiky v tomto období mala 294 obyvateľov.
Po oslobodení obce a po skončení II. svetovej vojny do čela obce bol menovaný vládny komisár, neskôr správna komisia. Miestny národný výbor vznikol v roku 1950. Z obce boli vysídlené do Maďarska 3 rodiny. Prevažná väčšina pôdy v zmysle zák. 104/45 bola skonfiškovaná a rozdelená prídelcom. Po roku 1948 aj veľkostatok Balluchovcov bol odňatý. Bol včlenený do miestneho Jednotného roľníckeho družstva, ktoré bolo založené v roku 1950.

Obec Lúč výraznejší rozvoj zažila až začiatkom 70 - tych rokov. V roku 1973 sa začalo s výstavbou kultúrneho domu a administratívnej budovy miestneho národného výboru. V 70 - tych rokoch pribudla nová škola a škôlka.