Obec Štvrtok na Ostrove

Dokumenty z týchto období obec spomínajú, ako CHETURTUC, CHETURTUCKHEIL, CHETERTEKHEL, neskôr ako Oppidum CHETERTEK, na základe čoho je možné, že obec v skoršom období mala iný názov, ktorý však bol zabudnutý, a nový názov vznikol na základe udelenia jarmočného práva na štvrtok, namiesto pôvodnej nedele. Nemecký názov obce — VILLA LIUPOLDI, LEOPOLDSDORF — sa objavil v dokumentoch až v 15. storočí.
Je pravdepodobné, aj keď o tom sa nezachovali žiadne písomné dokumenty, že prví usadlíci na území obce prišli ešte v časoch panovania Svätého Štefana. V miestnej kronike v roku 1677 miestny farár György Nérey uvádza, že Svätý Štefan nariadil vybudovať v tejto časti Podunajska 12 kostolov, a základe toho Štvrtok sa stal „kostolným miestom“. Prvá písomná spomienka o kostole však pochádza až z roku 1333, keď Bratislavská kapitula vo svojej správe pre kráľa uvádza: „Známe je, že západná časť obce (villa) Chuturtuk, domy na nej, pripadá majstrovi Sebesovi, východná časť tejtiež obce zaseostane u Pétera, a síce kostol leží v časti Pétera, kostol slúži veriacim z oboch častí obce“. Informácie Nárayho napriek tomu môžu byť pravdivé, o čom svedčí nález z roku 1956, keď počas rekonštrukcie kostola objavili jeho „portále“, teda vstupnú bránu, ktorá bola vybudovaná v románskom štýle, a síce bohato ozdobená a umiestnená medzi dvoma vežami kostola. Na oboch stranách „portálu“ sú po dva okrúhle, na hladko spracované stĺpy, ktoré sa nachádzajú v zemi pod kostolom, žiaľ, dodnes neboli prebádané.

Dokumenty z týchto období obec spomínajú, ako CHETURTUC, CHETURTUCKHEIL, CHETERTEKHEL, neskôr ako Oppidum CHETERTEK, na základe čoho je možné, že obec v skoršom období mala iný názov, ktorý však bol zabudnutý, a nový názov vznikol na základe udelenia jarmočného práva na štvrtok, namiesto pôvodnej nedele. Nemecký názov obce — VILLA LIUPOLDI, LEOPOLDSDORF — sa objavil v dokumentoch až v 15. storočí.
Je pravdepodobné, aj keď o tom sa nezachovali žiadne písomné dokumenty, že prví usadlíci na území obce prišli ešte v časoch panovania Svätého Štefana. V miestnej kronike v roku 1677 miestny farár György Nérey uvádza, že Svätý Štefan nariadil vybudovať v tejto časti Podunajska 12 kostolov, a základe toho Štvrtok sa stal „kostolným miestom“. Prvá písomná spomienka o kostole však pochádza až z roku 1333, keď Bratislavská kapitula vo svojej správe pre kráľa uvádza: „Známe je, že západná časť obce (villa) Chuturtuk, domy na nej, pripadá majstrovi Sebesovi, východná časť tejtiež obce zaseostane u Pétera, a síce kostol leží v časti Pétera, kostol slúži veriacim z oboch častí obce“. Informácie Nárayho napriek tomu môžu byť pravdivé, o čom svedčí nález z roku 1956, keď počas rekonštrukcie kostola objavili jeho „portále“, teda vstupnú bránu, ktorá bola vybudovaná v románskom štýle, a síce bohato ozdobená a umiestnená medzi dvoma vežami kostola. Na oboch stranách „portálu“ sú po dva okrúhle, na hladko spracované stĺpy, ktoré sa nachádzajú v zemi pod kostolom, žiaľ, dodnes neboli prebádané.

Rozvoj „oppida” Štvrtok sa značne spomalil v prvej polovici 16. storočia, keď posledný zemepán z rodiny Szentgyörgyi, menovite Krištof umrel bez mužského potomka. Celý obrovský majetok Szentgyörgyiovcov pripadol kráľovi, ktorý mohol s ním voľne narábať. Ferdinand I. v roku 1544 sa rozhodol prenajať statok, a to tak — na nešťastie Štvrtočanov —, že rozdelil aj samotnú obec na dve časti, pri čom jedna časť cez pána hradu vo Svätom Jure sa stal majetkom Gašpara Serédyho, kým druhá časť, ako súčasť hradu Éberhard (Malinovo) pripadla Michalovi Méreymu. Neutešený stav trval zhruba tri storočia, pri čom k rozvoju Štvrtka bránili aj nájazdy Turkov, ich ostré boje s cisárskymi vojskami, a neskôr ani revolúcia, vedená Františkom Rákóczim v prvých rokoch 18. storočia, keď oblasť Horného Žitného ostrova bola miestom ostrých bojov medzi „kurucmi a labancami“, to znamená slobodných povstaleckých vojsk a vojenskými jednotkami rakúskeho cisára. Štvrtok formálne si zachoval práva zemepanského mesta, avšak jeho vplyv a centrálne postavenie v regióne boli značne oslabené. O osude a postavení Štvrtka v tom čase výrečne píše známy historiograf obdobia, Matej Bél, keď tvrdí, že je to „bezvýznamné zemepanské mesto, hodnotiac stav budov je oveľa chudobnejšie, ako Šamorín“. Štvrtok v tom čase zaostával aj v počte obyvateľov, keď podľa súpisu z roku 1761 žilo tu len 419 osôb.

Nový rozvojový nádych nastal až v období reforiem, a týkalo sa to tak hospodárskeho, ako aj spoločenského života. Pôdohospodárska výroba prešla modernizáciou, a popri obchodníkoch značne sa posilnili vo Štvrtku aj remeselníci. Charakteristické je na toto obdobie aj rýchly rozvoj a určitá zmena v počte a zložení obyvateľov Štvrtka, veď kým v roku 1815 žilo tu len 490 osôb — ako po stáročia rímskokatolíckeho vyznania a maďarskej národnosti —, výsledok sčítanie ľudu z roku 1867 už hovorí o 664 obyvateľoch, z ktorých 21 sa hlásil k židovskému, 13 k protestantskému a jeden k evanjelickému vierovyznaniu, a vedľa občanov maďarskej národnosti sa usadilo vo Štvrtku už aj niekoľko nemeckých rodín. V tomto období bola vo Štvrtku aj škola, najväčšiu zmenu však priniesla reforma verejnej správy z roku 1871: Štvrtok stratil štatút zemepanského mesta aj z právneho hľadiska, avšak získal postavenie „veľkoobce“, čo podľa nových pravidiel fungovania verejnej správy znamenalo, že riadiace orgány obce, teda predstavenstvo a „prvého človeka obce“, teda richtára volili občania obce, ktorí mali povinnosť a právo platiť dane. Postavenie „veľkoobce“ znamenalo to, že richtár a volené predstavenstvo získali právo na výkon všetkých administratív a správnych úkonov, včítane zabezpečenia podmienok hospodárskeho života obce. Volené vedenie obce zrejme spravovalo veci verejné dobre, o čom svedčí prudký nárast obyvateľstva obce a ďalšie zmeny jeho skladby. Výsledky sčítania ľudu z roku 1900 ukázali, že v obci v tom čase žilo až 1092 obyvateľov, z ktorých ku katolíckej cirkvi sa hlásilo 1078 ľudí, k protestantskej a evanjelíckej cirkvi po osem, a židovskej 24, pri čom popri 991 občanoch, hlásiacich sa k maďareskej národnosti žilo v obci 20 Nemcov, 19 Slovákov a 88 „iných“ (podľa dobových dokumentov vo väčšine občanov „cigánskeho pôvodu“). Zo všetkých občanov až 605 vedelo písať a čítať, to znamená, že mali minimálne základné vzdelanie.

Po prvej svetovej vojne, v roku 1918 obec bola pridelená do nového štátneho útvaru, Československej republiky. Vtedy dostala meno Štvrtok na Ostrove, a patrila do Bratislavskej župy, v rámci nej do okresu Šamorín. Po reforme verejnej správy v roku 1961 Štvrtok na Ostrove sa stal súčasťou okresu Dunajská Streda, zároveň Západoslovenského kraja. Ďalšia zmena z tohto pohľadu nastala v roku 1997, keď obec bola zaradená spolu s okresom Dunajská Streda do Trnavského samosprávneho kraja.