Lokalita obce bola osídlená už v neolite, bolo tu odokryté sídlisko volútovej kultúry i hroby z doby halštatskej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244, kedy kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce.
Lokalita obce bola osídlená už v neolite, bolo tu odokryté sídlisko volútovej kultúry i hroby z doby halštatskej. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244, kedy kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce.
Uvádza sa ako Alba Ecclesia v rokoch 1332-1337, neskôr sa nazývala possessio Feyrhegyház 1387 a Weissenkirche 1934. Matej Bel prvý etymologizoval názov obce: Bily Kostol -Slováci volajú dedinu Bily Kostel od belosti kostola, ktorou kedysi predtým žiaril. V roku 1561je Alba Ecclesia deserta – Bily Kostel opustený. Dôvodom spustošenia obce bolo táborenie španielskeho vojska. Keď spustnutú obec v roku 1548 kráľ Ferdinand daroval Tomášovi Tóthovi a jeho potomkom, spomína sa už len ako majer s rybníkom. V roku 1635 rád jezuitov založil Trnavskú univerzitu a Biely Kostol si vybrali ako svoju oddychovú zónu. V tom čase okrem kaplnky stálo v Bielom Kostole sedem domov s asi tridsiatimi stálymi obyvateľmi. Novonadobudnutý majetok začali zveľaďovať. Postavili aj jezuitskú rezidenciu (kaštieľ) a založili malú farmu. Za Vlády Márie Terézie 1740-1780 v tomto období nebol Biely Kostol riadnou dedinou a tu žijúce obyvateľstvo boli prevažne nádenníci pracujúci na jezuitskom majetku. V roku 1773 bol zrušený jezuitský rád a súčasťou boli aj majetkové zmeny. Biely Kostol bol v roku 1775 prepustený Antonovi Brunšvikovi obľúbencovi Márie Terézie. V roku 1828 bol vykonaný súpis dane platiaceho obyvateľstva, kde bolo dohromady 37 obývaných domov a v nich bývalo spolu 43 rodín. Začiatkom deväťdesiatych rokov patril majer a viaceré hospodárske budovy Júliusovi Schlesingerovi, ktorý spolu s manželkou obýval aj tunajší kaštieľ. V chotári vlastnil takmer všetku pôdu. V období 1914 – 1948 zaznamenala obec Biely Kostol rozmach. Jedným z hlavných cieľov obyvateľov bolo postaviť kostol, ktorý vzhľadom na jej názov v obci paradoxne chýbal. Kostol sa podarilo dokončiť v roku 1941. Po vojne bol po pozemkovej reforme v roku 1948 majer pridelený k štátnym majetkom a neskôr ho dostalo miestne JRD, ktoré patrilo medzi prvé v okrese a dokonca na celom Slovensku.
K dôležitej zmene v živote obce prišlo 1. januára 1974, keď bola administratívne pripojená k mestu Trnava až do roku 1993, kedy sa obec znovu osamostatnila.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
