Dňa 4. mája 1939 boli nemaďarskí občania obce hromadne deportovaní. Dovolené množstvo na odvoz bolo 70 kg. Rodiny príslušníkov československých légii stihli odísť pred týmto termínom. Po oslobodení a obnovení Československa v pôvodných hraniciach sa veľká väčšina obyvateľov v r. 1945 vrátila. Hospodársky život sa zameriaval predovšetkým na poľnohospodárstvo. Okrem toho boli v obci remeselníci, ktorý poľnohospodárstvo podporovali. Boli to kováč, remenár, kolár, stolár, strojníci. Práca na poli bola ťažká a namáhavá. Horúčavy, suchý vzduch a vysoká prašnosť ju ešte sťažovali. Osadníci sa museli učiť pestovať nové plodiny ako sú tabak, kukurica, obilie, zelenina, vinohrad a pod. Chýbali prostriedky a ľudia boli často odkázaní na vzájomnú výpomoc. Zhodnocovanie výsledkov svojich prác sa zabezpečovalo odpredajom. Veľa z toho, čo sa na poli dopestovalo sa spotrebovalo v domácnosti. Niečo z toho sa tiež speňažilo na okolitých trhoch. Nebolo zriedkavosťou, keď ženy s košom na chrbte, ktorý bol naplnený vajíčkami, hydinou a inými produktmi, odchádzali až do Komárna peši. Do mlyna museli občania chodiť najmä do Sv. Petra, alebo do Moče. Šrobárovčania však boli učenlivý. Dokázali sa postupne vyrovnať majstrovstvu pôvodných obyvateľov. Dokonca v rokoch družstevného hospodárenia bola Šrobárová prvá v Československu, kde sa zelenina urýchlene dopestovala pod fóliovníkmi. Najťažšie práce boli v žatve. Muselo sa začínať s východom slnka a končilo sa s jeho západom. V obci boli dva, tri traktory a podobný počet mláťačiek. Mlátenie bolo vyvrcholením snaženia gazdov.