V XIV. storočí sa väčšina obyvateľov presťahovala do obce Aranyos a Örkény. Hlavné zdroje zamestnaní boli: poľnohospodárstvo, ryžovanie zlata, rybárstvo a mlynárstvo.
Obyvatelia Dolného a Horného Bök-u, ktorí tvorili majetok rodiny grófa Csesznekyho, utiekli pred tureckými útokmi
do dediny Aranyos, a ani neskôr sa tam už nevrátili.
Obec Aranyos v XVII. storočí plienili Turci. Turecká posádka, sídliaca v Nových Zámkoch, ju v roku 1676 úplne vypálila.
V roku 1787 v 104 domoch žilo 837 obyvateľov.
Klasicistický reformovaný kostol bol postavený v roku 1794.
V roku 1828 sa v obci nachádzalo 110 domov s 664 obyvateľmi.
V roku 1847 sem zo Sedmohradska prileteli kobylky, ktoré zničili aj trstinové strechy mnohých domov.
Obec v roku 1848 mala 1 222 obyvateľov, ktorí žili v 181 šľachtických rodinách. Obyvatelia sa zaoberali
aj s poľnohospodárstvom.
O rok neskôr (1849) pri obci vykonávala vojenské operácie časť rakúskej cisárskej armády.
Ďalšia katastrofa postihla obec v r. 1890, keď veľký požiar takpovediac za okamih zničil všetky domy s trstinovou strechou.
Obec postihlo najviac prírodných katastrof v 19. storočí, keď ju zaplavilo 6 povodní, z ktorých jednu z najničivejších prežila obec v roku 1896.
V roku 1910 v obci žilo 1832 obyvateľov v prevažnej väčšine maďarskej národnosti.
Od roku 1914 do r. 1947 tu pôsobil ako farár Mór Kóczán, ktorý získal na Olympii v roku 1912 bronzovú medailu
v disciplíne hod oštepom.
Do podpísania trianonskej mierovej zmluvy dňa 4. júna 1920 patrila k Žitnoostrovskému okresu.
V roku 1921 bola založená v obci miestna organizácia Komunistickej strany Československa, usmerňujúca štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov, maloroľníkov a nezamestnaných.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky