V prvých listinách sa rovnako často vyskytuje meno obce ako Bory či Bury. Podľa porovnania historických miestnych pomenovaní okolo roku 1773 sa meno obce písalo ako Bory a Boór, roku 1808 ako Bory - Bori. V roku 1837 a od roku 1873 sa uvádza ako Bori. V monografii Károlya Kissa a v listinách kalvínskeho cirkevného spoločenstva sa objavilo meno obce aj v podobe Nemesbori.
Na pravom a ľavom brehu potoka Búr sa v chotári nachádzajú treťohorné usadeniny a andezitické tufity, ktoré sú pokryté sprašovými hlinami vhodnými na obrábanie. Cez stáročia tu bol známy aj kameňolom, v baniach obce ťažili mäkký, pieskovcový modrý a biely kameň. Z týchto sa stavala väčšina rodinných domov a väčšie hospodárske budovy: sýpky, maštale. V dedine bola aj baňa na piesok a hlinisko.
Kedysi v obci bolo významné aj pestovanie ovocia. Poukazujú na to chotárne názvy (Pri brekyniach, Liskovcová strana, hrušková dolina, Sliváň) a niekoľko viníc.
Autori zemepisného opisu župy doporučujú v okolí odľahlých Borov pozrieť 80 metrov vysokú usadeninu z vápenca vytvorenú prameňmi minerálnej vody.
Na močaristých miestach Búrskej doliny rástla aj trstina, čerstvú ju pokosili a kŕmili ňou zvieratá. Potok kedysi poháňal aj mlyn a neďaleko intravilánu pred niekoľkými desaťročiami fungoval borský mlyn. Dedina mala aj vynikajúci veterný mlyn, ktorý prevádzkovala mimo usadlosti.
Malozemianska vrstva vznikla počas 13. storočia. Meno rodu Bory sa v stredovekých písomných prameňoch objavuje až v roku 1269, keď sa spomínajú ich statky. Svoje priezvisko pravdepodobne prevzali od tunajšej usadlosti. Popri nich od 14. do 16. storočia menšie majetky vlastnili aj Borföovci, Borszegiovci, Tajnayovci a Szúdyovci. Nevieme s istotou či dedina v stredoveku mala aj kostol, lebo ho písomné pramene zo 14. storočia nespomínajú medzi ostatným hontianskym cirkevným majetkom.
Po roku 1526 bolo obyvateľstvo vystavené rabovaniu a pustošeniu Turkami. V chotári sa doteraz zachovali pivnice, v ktorých sa obyvateľstvo pred turkami ukrývalo.
Na začiatku novoveku obec nanovo vznikla z bývalých usadlostí Árnyék, mogyorós a Bekebori. V 16. storočí sa na území rozvinuli nové náboženské myšlienky reformácie. Konfesionálne zloženie borských sa zmenilo. Väčšina, najmä Maďari, prijali kalvínske (reformované) vierovyznanie. Svoje zastúpenie mali aj evanielici.
Obecný Úrad
Bory 84
935 87 Bory
Na našej webovej stránke používame pre zlepšenie našich služieb súbory cookies.
Pre pokračovanie prosím potvrďte dodatočné povolenia.