Od roku 1605 okrem útlaku Turkov, nebola obec oslobodená ani od útrap spôsobených kráľovskými a najmä protihabsburskými vzburami Štefana Bocskaiho, Juraja Rákócziho, Imricha Thokolyho, Františka Rákocziho, pretrvávajúcimi až do roku 1711, celé utrpenie bolo zavŕšené morovou epidémiou. V roku 1710 v Ini žije len niekoľko bedárov, chotár obce sa vôbec neosieva. V roku 1715 je vykonané prvé sčítanie obyvateľstva v Uhorsku. Súpisy sú uložené podľa žúp. V súbore Tekovskej župy, sú údaje o Ini na liste číslo 194, v ktorom je uvedené: v obci sú dvaja želiari a nenachádzajú sa tu žiadny sedliaci. V roku 1720 je sčítanie zopakované a na liste č. 234 je uvedené že Eny- Iňa má všetky kúty vyľudnené. Podľa daňového výkazu z roku 1736, sa v obci nachádza 11 obyvateľov so slobodným právom sťahovania sa a 4 domkoví želiari. V obci nie je volený richtár. Uvedení občania vlastnia 23 kusov volov, 10 kráv, 5 jalovíc a 16 oviec. V roku 1745 boli spísaní pre zdanenie fajčiari fajok, všetci platili rovnakú daň z dymu. V roku 1763 je richtárom obce Ondrej Chrenovszky. V obci je jeden remeselník- kováč, a 4 pastieri(kráv, koní, volov a svíň) a )ďalší obyvatelia. Dňa 23.1.1767 uhorská panovníčka Mária Terézia vydáva pre Uhorsko urbársky edikt. Urbárske jednanie v Ini prebehlo 31.5.1769 za prítomnosti konskriptorov tekovskej župy, zemepánov, prísažníkov a richtára Jakaba Jánosa. V roku 1786 je vykonané sčítanie obyvateľstva kde sa uvádza že: v obci žije 46 rodín v 35 domoch. Počet obyvateľov je 190, z toho 100 mužov. Z mužov je 11 zemanov, 13 sedliakov, 14 sedliackych a občianskych dedičov,28 želiarov a iných. V roku 1798 Iňa vyhorela. V roku 1828 bolo v Ini 29 domov, ktoré obývalo 203 obyvateľov. Do roku 1843 sa počet obyvateľov zvýšil na 289. V roku 1848 je zrušené nevoľníctvo a po roku 1853 sa v obci vykonávajú prvé plány chotára a pozemková kniha, do ktorej sa uvádzali pozemkové majetky obyvateľov.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
