Terajšie okresné sídlo Senica ležalo už od počiatkov svojej písanej histórie popri dôležitých obchodných cestách. Získalo privilégiá kráľovského mesta v roku 1396, čo spolu s právom konať výročné trhy, oslobodením od platenia mýta a tridsiatku na celom území Slovenska pomáhalo obyvateľom Senice udržiavať výsadné postavenie mestečka a jeho značnú hospodársku samostatnosť. Začiatok novoveku priniesol zmenu zemepána hradu a panstva Branč. Jeho vlastníkom sa stal rod Nyáryovcov. Podľa údajov z roku 1560 mala
Terajšie okresné sídlo Senica ležalo už od počiatkov svojej písanej histórie popri dôležitých obchodných cestách. Získalo privilégiá kráľovského mesta v roku 1396, čo spolu s právom konať výročné trhy, oslobodením od platenia mýta a tridsiatku na celom území Slovenska pomáhalo obyvateľom Senice udržiavať výsadné postavenie mestečka a jeho značnú hospodársku samostatnosť. Začiatok novoveku priniesol zmenu zemepána hradu a panstva Branč. Jeho vlastníkom sa stal rod Nyáryovcov. Podľa údajov z roku 1560 mala
Postupný rozvoj mesta podporoval vznik a kapitalistický rozvoj nových hospodárskych odvetví v V Rakúsko-Uhorsku. Vývoj udalostí a vplyv správ o deklaračnom zhromaždení Slovenskej národnej rady 30. októbra 1918 v Martine vyústil 4. novembra do vytvorenia odbočky Slovenskej národnej rady v Senici. Demokratické pomery v novom štátnom útvare a hospodársky rast sa v značnej miere prejavili na rozvoji školstva, verejnej dopravy a kultúrneho života v meste. Citeľné straty na životoch, na majetku obyvateľov i mesta spôsobila II. svetová vojna. Po vojne socialistická výstavba a politické zmeny urobili z mestečka okresné sídlo, ktoré aj podmienkach postupného zaraďovania Slovenskej republiky do európskych integračných štruktúr sa rozvíja a poskytuje svojim obyvateľom i návštevníkom všetky výhody domova i regionálneho centra.