O tom že siladičania boli vždy pohostinní svedčí aj to, že veľkopáni u nás poriadali veľké poľovačky a hostiny a schádzali sa tu vtedajší páni z celého okolia. Páčili sa im romantické zákutia Váhu obrastené vrbami, jahodami a planými hruškami. V roku 1831 v čase moru a cholery zomrelo 166 obyvateľov Siladíc. Že boli siladičania napriek všetkému životaschopní svedčí aj to, že pri sčítaní ľudu v roku 1910 napočítali 882 obyvateľov.Image Najviac ľudí žilo v Siladiciach v roku 1921 a to 909. V roku 1886 bola veľká voda na Váhu a bola vytopená celá obec, preto sa v roku 1900 začal stavať násyp popri Váhu. Dejiny sa Siladiciam neyhýbali. Siladice mali svojích hrdinov i padlých v I. aj II. svetovej vojne, v Slovenskom národnom povstaní. Obec sužovali veľké mrazy i horúčavy. V roku 1946 napr. nepršalo od marca do novembra. Ale Siladice vydržali. Postavili sme si školy, prvá šk. budova bola napr. rim. - kat. škola postavená v roku 1856, pôvodne barokový, neskôr empírovo upravený kostol pochádza z roku 1749, budova obecného úradu bola postavená v roku 1934, dnes v nej sídli poštový úrad a zdravotné stredisko. V roku 1973 sme dokončili kultúrny dom, o pár rokov neskôr dom smútku, oplotenie cintorína a osvetlenie prístupovej cesty k domu smútku, vybudovali sa nové cesty, chodníky, vodovod je vybudovaný od roku 1968, v roku 1986 bol vybudovaný nový vodný zdroj. Obec bola elektrifikovaná už v roku 1917 od tohto času sa zmodernizovalo a rozšírilo aj verejné osvetlenie, miestny rozhlas, bol napr. v našej obci už v roku 1950. V kronike nachádzame aj záznam, že železničná trať sa začala stavať okolo Siladíc niekedy v roku 1873. V roku 1952 sa v obci založilo poľnohospodárske družstvo. Obyvatelia si začali stavať nové domy, v rokoch 1950 - 1970 vznikli dve nové ulice, mnohí si zmodernizovali rodičovské. V tomto období zaznamenávajú Siladice výrazne skrášlenie obce - výsadbu zelene a okrasných kríkov. Celé Slovensko pozná básne rodáka zo Siladíc Jána Šimonoviča.