Slovenský pohár - pohár plný úspechov, rekordov a sĺz

Zaspomínajme si aj na nezabudnuteľné zápasy v Európskych súťažiach. Na časy, keď tá naša Slovenská motyka predsa len vystrelila a na náš klub nestačila ani FC Barcelona, ale aj na časy keď do našich miest zavítal veľkoklub, ktorému sme už po polčase pribalili na spiatočnú cestu 3 body. Avšak aj tento sviatočný futbalový večer zostal v srdci každého futbalového fanúšika ešte dlhé roky.

Kniha už na prvý pohľad zaujme svojou veľkosťou a energiou, ktorá vyžaruje z fotografií na prednom obale. Okrem iného zachytáva titul klubu FC Spartak Trnava. Klubu, ktorý má najväčší a najoddanejší fanklub na Slovensku a ktorý čakal na trofej pre víťaza v Slovenskom pohári dlhých 21 rokov.
Keďže ide o výnimočný okrúhly ročník Slovenského pohára, musela byť výnimočná aj samotná trofej. Z toho dôvodu sa neoslovil hneď prvý dizajnér, ale na VŠVU sa poskladal tím, ktorý bol funkčnou zmesou skúsených ľudí a študentov, plnou kreativity bez zábran. Táto partia ľudí odviedla skvelú prácu a z 29 návrhov vzišiel nakoniec ten jeden, víťazný od Mária Coufala.
Výsledok je podľa doc. Ferdinanda Chrenku tvarovo bohatý, predstavuje futbal ako súčasný a atraktívny šport. Víťazný návrh je absolútne originálna kompozícia, je v ňom zhmotnená letiaca energia, rafinovaná kľučka útočníka, nechytateľná strela i v sieti súpera sa trepotajúca lopta.

V ďalšej časti kniha predstavuje všetkých 236 účastníkov 50. ročníka Slovenského pohára. Jednotlivo vymenúva rok vzniku klubu a aktuálnu súťaž v ktorej sa daný klub pohybuje. Každý klub od 1. FC Tatran Prešov, 1. MFK Kežmarok až po TJ Vinohrad Čebovce a TJ Višňové má v tejto časti pridelené svoje čestné a historické miesto.

Priebeh jubilejného ročníka a jednotlivé hracie kolá zostanú taktiež rovnako ako spomienky fanúšikov, ktorí sa týchto pamätných zápasov zúčastnili, navždy zvečnený v prehľade, ktorý je pracne a detailne spracovaný v tomto príbehu.

Jubilejné štvrťfinále, semifinále a samotné finále si každý pravý fanúsik veľmi rád oživí v týchto náhľadoch:

Ako už bolo spomenuté, výťazom 50. ročníka sa stal klub FC Spartak Trnava z mesta "Malý Rím", ako Trnavu prezývajú. Pre jeden z klubov, označovaných ako bašta slovenského futbalu, to bola turbulentná sezóna 2018/19. V máji 2018 sa trnavský Spartak tešil po 45 rokoch zo zisku majstrovského titulu, vzápetí však musel nanovo obsadzovať post hlavného trénera i jeho asistenta a riešiť zmeny v hráčskom kádri. Nasledovala skvelá cesta v Európe - po šiestich zápasoch v Lige majstrov so súpermi Zrinski Mostar, Legia Varšava a CZ Belehrad nasledovalo play off Európskej ligy UEFA s NK Olimpia Ľubľana a kráľovský vstup do skupinovej fáze tejto súťaže. V nej sedem bodov v šiestich stretnutiach s Anderlechtom Brusel, Fenerbahce Istambul a Dinamom Záhreb. To sú fakty o tom, ako sa prelínalo dobrodružstvo v súťažiach pod egidou UEFA so zápasmi na slovenskej ligovej i pohárovej scéne a dianím v kuchyni klubu.

Trnavského ducha nezabilo ani jesenné zemetrasenie v klube v podobe odchádzajuceho majiteľa klubu po 25 rokoch a s tým spojené zásadné zmeny vo fungovaní celého klubu. Na titul v ligovej súťaži to nestačilo, avšak v pohárovej súťaži kráčal Spartak krok za krokom za svojim triumfom po dlhých 21 rokoch. Finále sa zdalo byť v 50. minúte rozhodnuté za stavu 3:0 pre Spartak, avšak súper zo Žiliny zrovnal krok a nakoniec aj skóre a tak nasledoval jedenástkový rozstrel, v ktorom FC Spartak Trnava jednoznačne deklasoval MŠK Žilinu 4:1.

Na ďalších stranách sa môžeme dozvedieť veľa zaujímavých informácií o histórií slovenského pohára, ktorá sa datuje počnúc sezónou 1969/70. A práve 50. ročník Slovenského pohára si vyslúžil certifikát ako najdlhšie trvajúca futbalová, pravidelná, celorepubliková klubová súťaž, ktorá má aj svoju prehistóriu a v ktorej sa zapísala aj rekordná účasť 236 klubov.

Obzvlášť je odvedená veľmi dobrá práca v prehľade jednotlivých ročníkov, kde pri každom ročníku slovenského pohára je autormi rozpísaný prvý finálový zápas a taktiež odveta. Ide doslova o detaily a zaujímavosti, na ktoré určite už aj tí najstarší a najskalnatejší fanúškovia za tie roky mohli zabudnúť. Určite si však veľmi radi pripomenú napríklad aké stopercentné šance zahodili v sezóne 1969/70 vo finále "belasí", no napriek tomu Šach bombou z 25 metrov rozvlnil sieť a vrátil domáce mužstvo späť do hry. Nezabudnuteľný je taktiež finálový dvojzápas zo sezóny 1979/80, keď sa stretli mužstvá z Košíc a Žiliny. V prvom zápase sa predviedol hetrikom domáci žilinčan Novotný a na oplátku v odvete zasa hetrikom košičan Štafura. Domáci nakoniec pridali ešte dva góly a tak sa mužstvo ZŤS Košice tešilo zo zisku cennej trofeje. Za zmienku určite stojí aj pohotový Sz. Németh, ktorého veľká chvíľa prišla v 90. minúte, vtedy už jednozápasového finálového zápasu slovenského pohára v sezóne 2000/01. Práve on jediným gólom zápasu v poslednej minúte rozhodol o víťazstve Interu Bratislava nad MFK Ružomberok v 32. ročníku slovenského pohára. V 48. ročníku zasa Rudnič hrajúci za Slovan Bratislava vytiahol vydarené nožničky, ktorými otvoril skóre a prispel tak k hladkému výťazstvu nad MFK Skalica.

Tieto a aj mnohé ďalšie zaujímavsti z finálových zápasov slovenského pohára sa môžete dočítať v tomto pamätnom knižnom vydaní.

Jednotlivím víťazom slovenského pohára je venovaná samostatná časť, kde môžeme nájsť podrobné informácie o klube a jeho histórií. Veľmi zaujímavá je chronológia vývoja klubového loga, ktorú môžeme nájsť v spodnej časti strany. Najbohatšiu zbierku má bezpohyby klub ŠK Slovan Bratislava, ktorý sa môže pochváliť zbierkou dvanástich variánt loga klubu. Ďalším v poradí je klub MŠK Žilina, ktorá eviduje "iba" sedem rôznych variánt loga klubu.

Záverežné časti knihy sú venované rekordérom a rekordom Slovenského pohára. Mená ako Alexander Vencel st., Marián Masný, Ján Čapkovič, Dušan Tittel, Jozef Čapkovič, Ján Švehlík, Ján Medviď, Jozef Jankech, Michal Vičan, Martin Ševela, Dušan Krchňák a Vojtech Christov si zaslúžia pár viet a veľké uznanie. Dychvyrážajúce spomienky, keď Jozef Adamec v jedenástkovom rozstrele proti pražskej Sparte premenil všetkých päť pokutových kopov, keď na ihrisku žiaril jedenástkový čarodejník Anton Švajlen a taktiež keď piatimi gólmi prispel Jozef Obert do siete Slávie Praha pri víťazstve Slovana 9:0 (mimochodom nikdy predtým a nikdy potom sa na tomto fóre a na takomto vysokom stupni už nič podobné žiadnemu inému futbalistovi nepodarilo) sú s ďalšími inými udalosťami zapísané ako rekordy Slovenského pohára a spolu s uvedenými osobnosťami sú neodmysliteľnou súčasťou tejto výnimočnej knihy.

Nezaudnuteľným zápasom v európskych súťažiach patrí posledná časť knihy. Fotografia zachytávajúca Ronaldinha z FC Barcelona, jedného z najlepších futbalistov v tom čase, vyvoláva veľký rešpekt. Ale ako bolo spomenuté v úvode tohto článku (časť o motyke 😉) a keďže futbal je nevyspytateľný a preto tak krásny šport, môže tomuto veľkoklubu z Katalánska konkurovať aj nie až tak známy slovenský Matador Púchov. Po žrebe v 1. kole pohára UEFA najskor hľadeli Púchovčania s otvorenými ústami na svojho prideleného súpera, avšak samotný priebeh septembrového zápasu z roku 2003 zostane v kronike púchovského klubu zapísaný na večné veky zlatými písmenami, keďže sa zrodila neuveriteľná remíza 1:1. Odveta sa však až príliž moc podobala papierovým predpokladom a z pohľadu slovenského mužstva dopadla katastrofálne. Prehra 8:0 bolí ešte aj po rokoch a preto radšej budeme spomínať len na ten septembrový večer v Trnave 😉.

Rok 1969 bol však pre slovenský futbal nezabudnuteľný. Trnavský Spartak sa prebil do semifinále EPM a Slovan 21. mája nastúpil na štadióne Svätého Jakuba v Bazileji na finále Pohára víťazov pohárov. Po senzačnom víťazstve 3:2 práve nad už spomínanú FC Barcelona sa zaradi medzi európsku elitu. V Bazileji pred očami celej Európy a prekvapenej Barcelony potvrdil, že ani slávni nemajú vopred zabezpečené víťazstvo. Slovan vyhral gólmi Cvetlera, Hrivnáka a Jána Čapkoviča.

Po záverečnom hvizde belgického rozhodcu Van Ravena a veľkej radosti belasých prevzal PVP z rúk prezidenta UEFA Gustava Wiederkehra kapitán mužstva Alexander Horváth. Keď ho potom z ihriska doniesol do šatne a odovzdal vzácnu trofej trénerovi Michalovi Vičanovi, ten pred očami všetkých novinárov, ktorí tam mali mimoriadne voľný vstup, plakal od radosti.

Krajší záver tohto článku opisujúci knihu “Príbeh Slovenského pohára” by pravý futbalový fanúšik len ťažko hľadal. Slovenský pohár má za sebou nádhernú a bohatú históriu a som presvedčený, že ďalšiu históriu ešte bude písať. Preto sa oplatí túto knihu zakúpiť a kedykoľvek si doma oživiť spomienky z posledných piatich desaťročí Slovenského pohára.