Navštívte malebnú časť Dudvážskeho okruhu s GoSlovakia

0 hodnotení
V tomto článku navštívime 5 blízkych a malebných obcí, ktoré sú súčasťou združenia Mikroregión 11 PLUS a ktoré majú naozaj čo ponúknuť svojim návštevníkom. Postupne prejdeme obcou Križovany nad Dudváhom, kde následne prekročíme do susedných Vlčkoviec, odkiaľ opatrne prejdeme cez rýchlostnú cestu R1 do obce Opoj, zastavíme sa v Majcichove a nakoniec navštívime obec Zeleneč.

Ako prvú obec navštívime Križovany nad Dudváhom, ktorá sa nachádza zhruba 7 km od Trnavy. Prvá zmienka o tejto obci je z roku 1296, no nie je to rok vzniku obce, ale o tom si povieme neskôr. Obec bola v minulosti pravdepodobne strediskom strážneho, hospodárskeho, ale i náboženského života. V kritických časoch pri nájazdoch Tatárov tu mohla byť usadená i cirkevná správa, o čom by svedčila i starobylá románska rotunda, o ktorej si za chvíľu povieme viac.

O pomenovaní obce hovorí legenda, keď v dobe Veľkomoravskej ríše žilo neďaleko Trnavy mocné a bohaté knieža s menom Tur, ktoré bolo v tom období ešte pohanom. O prieniku kresťanstva a prijatí novej viery nechcelo ani počuť. Neskôr však predsa prijalo krst. Miesto, kde toto knieža prijalo krst, nazýval ľud Krest Tura, čo malo byť vraj i pôvodné pomenovanie obce. Z toho po stáročia vzniklo pomenovanie, ktoré sa objavuje v písaných dokumentoch v r. 1296 ako Kerestur. Tento názov obce sa používal až do roku 1948. Po tomto roku to boli, a dodnes sú, Križovany nad Dudváhom.

Najstaršou staviteľskou pamiatkou v obci je už spomínaná románska rotunda - Rotunda sv. kríža, o ktorej sa donedávna udávalo, že pochádza z roku 1246. Ide o bočnú kaplnku kostola povíšenia sv. kríža. Pri konzervovaní jej nástenných malieb v júni 1938 bol v rotunde pod omietkou odkrytý letopočet 1246, ktorý sa stal predpokladaným letopočtom vzniku objektu. Prieskumné práce na rotunde, ktoré v rokoch 1967 až 1970 viedol akademický maliar Vladimír Úradníček, priniesli pozoruhodné skutočnosti. Tieto najnovšie výskumy dokazujú, že rotunda je staršia a rok 1246 bol pravdepodobne rokom rekonštrukcie stavby v ranogotickom štýle. O tomto tvrdení svedčí odkrytie pôvodného románskeho okna v apside rotundy. Vo vnútri objektu sa podarilo zistiť tvar románskych sedíl, nepohyblivých sedadiel vo výklenku rotundy. Zvonka v exteriéri pod strechou apsidy a lode rotundy je odkrytý dekoratívny románsky tehlový vlys. Apsida je osvetlená dvoma románskymi oknami. Je orientovaná na východ, loď rotundy je s ňou spojená vysokým, polkruhovo ukončeným víťazným oblúkom.

Zaujímavosťou rotundy je, že celková dĺžka stavby je totožná s jej celkovou výškou, t.j. 10,5 m. Murivo stavby má konštantnú hrúbku až 1 m. Geometrické závislosti platia i pri jednotlivých prvkoch stavby, ako sú okná, víťazný oblúk, sedílie, vlys. Z identických stavieb v blízkom okolí, ktorých vznik je písomne doložený, poznáme iba kostolík v Dechticiach (r. 1172).

V obci nájdeme taktiež viacero malých sakrálnych pamiatok ako napríklad sochy svätých. Jednou z nich je socha svätého Jozefa. Ide o prosebnú sochu s textom „Svatý Jozefe oroduj za nás! Venovala Juliana Bošácká r. 1935,“. Orodovať znamená zdvorilo, úctivo predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného. Múry cintorína stráži zasa socha svätého Jána Nepomuckého. Cez cestu oproti kostolu stojí aj mohutná socha svätého Floriána, patróna hasičov a záchranárov. Floriánko je tu naozaj pekne vymaľovaný krásavec. S nevyblednutými farbami pôsobí ako muž veľmi atraktívne. Aj tehličky má na bruchu.

Ak sa vydáme z Križovian nad Dudváhom do Vlčkoviec budemte tam presne za 0 sekúnd. Áno, tieto 2 deniny plynulo na seba nadväzujú. Vlčkovce svojou veľmi výhodnou polohou boli v minulosti, ale i v súčasnosti križovatkou medzi blízkymi mestami Trnavou a Nitrou. Po vonkajšom okraji obce prechádza rýchlostná cesta R1, na ktorú je obec Vlčkovce pripojená dvomi križovatkami.

Mnohé náhodné nálezy i archeologické výskumy v širokom okolí Vlčkoviec dokazujú, že celé toto územie bolo pomerne husto osídlené už v praveku. Veľký podiel pri vzniku obce však bola existencia starej komunikačnej tepny nazvanej neskôr Česká cesta, ktorá odpradávna viedla v tesnej blízkosti dnešnej dediny. Pri ceste vzniklo z praktických príčin mnoho osád. Vtedajší kupci a obchodníci v nich odpočívali, opravovali poškodené povozy a podkúvali ťažné zvieratá. Neskôr tieto osady slúžili ako mýtna stanica. Pri vzniku Vlčkoviec zohrali, okrem už spomenutej Českej cesty, významnú úlohu mosty cez rieky Dudváh a Blava. Potvrdzuje to skutočnosť, že neskôr sa stal pri tvorbe obecného erbu práve most ústredným erbovým znamením.

Pomenovanie tejto dedinky, ako už názov hovorí, je podľa miestnej zachovanej povesti. Vlci sa mali vo veľkých skupinách často potulovať v blízkosti tejto oblasti a preto tamojší obyvatelia pomenovali obec podľa týchto šelmovitých zvierat. Obec však často svoj názov nemenila, v podstate sú známe iba názvy Forkoshyda, Farkashyda, Farkašín a od roku 1948 Vlčkovce, avšak v období rokov 1975 – 1991 bola pomenovaná ako Dudváh. Od vtedy ju ale opäť poznáme pod staronovým názvom Vlčkovce. Najstaršou písomnou zmienkou o Vlčkovciach je listina z roku 1231, avšak veľa obyvateľov sa prikláňa k druhej písomnej zmienke z roku 1336.

Keď budete prechádzať touto malebnou dedinou, určite nemôžete prehliadnuť krásny Vidiecky dom. Vyníma sa už z diaľky v modrej žiariacej farbe a zvyčajne krásne vyzobený domácimi obyvateľmi. Vidiecky dom bol zrekonštuovaný a otvorený 6. októbra 2017 a slúži domácim aj návštevníkom obce, lebo počas roka sa v ňom konajú rôzne kultúrne akcie. V dome sa nachádza aj pamätná izba národného umelca Fraňa Štefunku. Vidiecky dom je vlastne múzeum, ktoré približuje terajším generáciám život na dedine v minulosti. Do budúcna sa má Vidiecky dom sprístupniť najmä deťom zo škôl v okolí, pretože taká zbierka muzeálnych kúskov, akú sa podarilo zhromaždiť vo Vlčkovciach, nikde v okolitých dedinách nie je vystavená.

151_vtdeegk6w9.jpg
Zdroj: Vidiecky dom, GoSlovakia (26.11.2019)

Na konci dediny smerom na Sereď s nachádza kostol sv. Terézie z Lisieux z roku 1934, ktorý bol postavený na starších základoch. Kostol stojí na pôvodnom mieste starého kostola, z ktorého niektoré sochy a obrazy boli premiestnené a sú jeho ozdobou a pamiatkou. Nový kostol je postavený podľa projektu architekta Michala Milana Harminca z Bratislavy. Kostol bol postavený za necelých 14 mesiacov. Posedné zmeny v kostole nastali v roku 2009. Do presbytéria bol umiestnený nový mramorový obetný stôl a ambona z chorvátskeho kanfanára a nový sedes pre kňaza a miništrantov, ktorý je z bukového masívu. Posvätil ich Mons. Pavol Zemko, generálny vikár. Viac informácií ohľadne kostola sv. Terézie z Lisieux sa dozviete priamo na našej stránke.

Keď sa spomenú Vlčkovce, nedá sa nespomenúť aj Mlyn zo začiatku 16. storočia. Nájdeme ho na dolnom konci dediny medzi kostolom a Cukrovarom. Ide o mlyn ešte z Habánskych čias, avšak keď Habáni prišli do Vlčkoviec, mlyn tu už stál a teda jeho história shiahá ešte ďalej, avšak konkrétny záznam, kto mlyn postavil sa nenašiel. Môžeme sa iba domnievať, že to bol niekto z Pállfyovcov, ktorým v tom čase dedina patrila. V roku 1925 dal vtedajší mlynár Retzer namontovať do mlyna najmodernejšie mlynárske zariadenie. Potomkovia vtedajšieho mlynára Retzera žijú dodnes a objekt mlyna spravujú. Od roku 1989 mlyn prevádzkujú a zaoberali sa najskôr výrobou kŕmnych zmesí pre hydinu a ošípané. Postupne prevádzkovali tri miešarne kŕmnych zmesí a zásobovali niekoľko veľkých fariem. V tomto čase prevádzkujú jednu miešareň, kde sa špecializujú hlavne na výrobu a predaj kŕmnych zmesí pre hydinu určenú pre drobnochovateľov.

Z Vlčkoviec si na skok odskočíme. Nie však tak, ako to bolo v predošlom prípade, ale za necelé 2 minúty sme v obci Opoj. Opoj je kľudná obec, ktorá poskytuje svojou polohou uprostred zelene vysokú kvalitu života, čistý vzduch a pokojnú rodinnú atmosféru. Prvá dosiaľ známa písomná zmienka o Opoji sa nachádza na listine nitrianskej kapituly z roku 1266. Obsah listiny sa týka predaja časti majetku Majcichova. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1278, kde sa opisujú hranice Zelenča, sa spomína “terra Opoy” ako vlastníctvo Bratislavského hradu.

Severozápadnú časť obce uzatvára rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1775. Pôvodne išlo o pohrebnú kaplnku s kryptou pre rodinu Szásy. František Szásy, vtedajší vlastník opojských majetkov dal sakrálny objekt vystavať tak, aby jeho priečelie bolo kolmo orientované do najstaršej ulicovej zástavby a uzatváralo tak severozápadný okraj obce. Začiatkom 20. storočia bola kaplnka rozšírená o polygonálne presbytérium s krížovou klenbou. Strop v tomto čase dostal aj výzdobu v podobe výjavov z biblie a obrazov svätého Mareka a Lukáša. Súčasný vonkajší vzhľad, kostola je výsledkom povojnových prestavieb súvisiacich s narušením veže a krovu, počas oslobodzovania obce v roku 1945. Na príkostolnom cintoríne sa nachádza pieskovcová socha Ukrižovania Ježiša Krista z roku 1796 a najstaršie hroby z polovice 19. storočia. Ide o dva pieskovcové pomníky s krížom a vloženou mramorovou nápisovou tabuľkou.

Uprostred najstaršej opojskej ulice, vystupujúc z radovej zástavby, sa nachádza zvonica z prvej polovice 19. storočia. Stavba so štvorcovou pôdorysnou dispozíciou, ihlanovou strechou a oblúkovitými oknami je v strede svojej výšky rozdelená rímsou. Jej opodstatnenie bolo aktuálne až do vybudovania veže na kostole po skončení vojny, pretože pôvodná pohrebná kaplnka vežu vo funkcii zvonice nemala. Vo zvonici sa nachádzajú tri zvony – malý, stredný a veľký. Malý zvon so spodným priemerom 300 mm je nedatovaný a ani jeho miesto uliatia nie je známe. Stredný zvon so spodným priemerom 450 mm uliali Bratia Fischer v Trnave v roku 1902. Najstarším zvonom je veľký zvon z roku 1692 uliaty Jánom Achamerom v Bratislave. V súčasnosti je zvonica nepoužívaná, pretože obec využíva elektronické zvony kostola.

151_xoqr8eo2pl.jpg
Zdroj: Zvonica, GoSlovakia (25.11.2019)

Predposlednou obcou v našom článku je obec Majcichov, ktorá si pred nedávnom pripomenula 750. výročie (1266) svojej prvej písomnej zmienky. Majcichov je obec nachádzajúca sa asi 10 km južne od Trnavy. Obec je známa hlavne svojim národovcom a farárom Jánom Palárikom, ktorý tu od roku 1862 až do svojej smrti v roku 1870 tvoril a pôsobil na fare a taktiež je tu aj pochovaný.

V obci je mu venovaná pamätná izba, ktorú navštevuje veľa študentov, najmä stredoškolákov, ale prichádzajú sem i ľudia zo zahraničia. Ján Palárik bol národným buditeľom, katolíckym kňazom, dramatikom a organizátorom národného života. Narodil sa v chudobnej učiteľskej rodine 27.apríla 1822 v Rakovej na Kysuciach, kde mu je tiež venovaná pamätná izba. Napísal tu niekoľko slovenských kníh a učebníc pre slovenské školy. Okrem toho tu napísal svoju štvrtú divadelnú hru nazvanú Dimitrij Samozvanec. Pri príležitostí stého výročia jeho smrti sa konali veľké oslavy a bola zriadená táto pamätná izba Jána Palárika ako stála expozícia. Po 10-tich rokoch bola reinštalovaná a preložená do vyhovujúcejších priestorov. Pri 120-tom výročí úmrtia (1990) sa konala najväčšia pietna spomienka a pamätná izba bola znovu reinštalovaná do pekných priestorov nového moderného kultúrneho domu. V pamätnej izbe Jána Palárika sa nachádza obraz, ktorý predstavuje tzv. Majcichovský mier, ktorý symbolizuje koniec cisársko-kuruckých vojen.

Pri hlavnej ceste vedúcej cez obec stojí rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých, ktorý je vďaka veži na vyvýšenine v strede obce neprehliadnuteľný. Bol postavený v románskom štýle v 13. storočí. Veža je však s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa staršia a pochádza z obdobia slovanského hradiska z 8. až 9. storočia. V minulosti slúžila ako strážna veža, o čom svedčí aj murivo na jej východnej strane. Nachádzajú sa tu trojhranné otvory, ktoré slúžili ako okienka smerom k hradisku. V 13. storočí k veži pristavili hlavnú loď kostola, kde ako murivo použili kameň a tehlu. Sanktuárium pristavili v roku 1749 už z tehál, čo sa zistilo počas rozoberania múrov pri prístavbe bočných lodí. V 17. storočí získali kostol načas evanjelici a preto si museli katolíci postaviť v roku 1697 nový chrám – Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie na cintoríne, ktorá sa zachovala dodnes. Kostol stál v stredovekej podobe až do polovice 18. storočia, kedy pôvodnú svätyňu zbúrali. Nahradili ju väčším presbytériom, ktoré bolo rovnako široké ako loď a v interiéri ich oddeľoval iba triumfálny oblúk. S prestavbou kostola a prístavbou bočných lodí sa začalo začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia, kedy zhotovili aj nový oltár. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia kostol rekonštruovali a vybudovali pri ňom jaskynku Panny Márie Ružencovej.

Nakoniec sa presunieme do poslednej obce, ktorú v tomto článku spomenieme. Ide o obec Zeleneč, ktorá eviduje prvý archívny záznam z roku 1634 a v ňom uvádza 200 obyvateľov a 40 domov. K začiatku tohto roka v obci žije už 2660 obyvateľov. Prvú historickú zmienku o Zelenči však už nachádzame v listine uhorského kráľa Belu IV. z roku 1243, kde sa obec uvádza pod názvom SEELENCH a kde kráľ Belo IV. daruje bratislavskému mešťanostovi Wochovi pozemky na znak vďačnosti za preukázané služby pri ohrození kráľovstva Tatármi.
Zeleneč sa zo všetkých spomínaných obcí v tomto článku nachádza jednoznačne najbližšie ku krajskému mestu Trnava. Vzdialený je iba 2,5 km, čo obyvatelia určite veľmi oceňujú.

Asi najatraktívnejším objektom v obci a určite aj v blízkom okolí je rímsko-katolícky kostol narodenia Panny Márie, ktorý je atraktívny svojou modernou architektúrou a skutočnosťou, že bol postavený za totalitných čias, teda v dobe, ktorá výstavbe stavieb tohto druhu moc nepriala. Stavba bola realizovaná z milodarov veriacich. Kostol posvätil 5.9. 1993 Mons. Dominik Tóth. Bolo to na 750. výročie prvej písomnej zmienky o Zelenči a na 20. výročie postavenia kostola. Interiér kostola vizuálne i akusticky skrášľuje jedinečný píšťalový organ od renomovanej rakúskej firmy Walcker-Mayer, ktorá sa výrobou týchto hudobných nástrojov zaoberá od konca 18. storočia. Práve výnimočná kvalita organu dáva predpoklad pre organové koncerty, ktoré sa konajú spravidla dvakrát v roku.

Tento článok nezakončíme tradične kostolíkom a ani žiadnou pamiatkou, ale navštívime novootvorenú reštauráciu Pizza Roman nachádzajúcu sa na konci deniny smerom k diaľnici D1. Čakať Vás budú obrovské štýlové priestory, ktoré spolu s terasou navodia výbornú atmosféru v tomto peknom a útulnom prostredí. V neposlednom rade na Vás čaká množstvo gurmánskych zážitkov. Reštaurácia denne pripravuje skvelé denné menu a určite si vyberiete aj z jedálneho lístka. Vaše deti určite nebudete musieť prehovárať aby sa poriadne najedli, lebo po jedle ich bude čakať zaslúžená odmena v podobe mini farmy. Deti môžete povoziť na kolotoči alebo dokonca na poníkoch, prípadne sa môžu zahrať samé na detskom ihrisku. Prostredie je všeobecne príjemné pre tých ktorí majú radi prírodu a zvieratá. Zaujímavosťou je, že farma sa stará o tie zvieratká, o ktoré sa už nik nechcel starať. Zvieratká, ktoré tu môžete stretnúť a vidieť sa narodili v zajatí a preto by vo voľnej prírode neprežili. Zvieratká môžete nie len pozorovať, ale sa s nimi dostanete aj do kontaktu, pričom ich môžete kŕmiť zakúpeným krmivom.

151_9misfjret6.jpg
Zdroj: Pizza Roman, GoSlovakia (25.11.2019)
Aktualizované dňa: 9.12.2019
Zdroj: GoSlovakia

(ms)

Zobraziť viac

Navštívte malebnú časť Dudvážskeho okruhu s GoSlovakia

V tomto článku navštívime 5 blízkych a malebných obcí, ktoré sú súčasťou združenia Mikroregión 11 PLUS a ktoré majú naozaj čo ponúknuť svojim návštevníkom. Postupne prejdeme obcou Križovany nad Dudváhom, kde následne prekročíme do susedných Vlčkoviec, odkiaľ opatrne prejdeme cez rýchlostnú cestu R1 do obce Opoj, zastavíme sa v Majcichove a nakoniec navštívime obec Zeleneč.

Ako prvú obec navštívime Križovany nad Dudváhom, ktorá sa nachádza zhruba 7 km od Trnavy. Prvá zmienka o tejto obci je z roku 1296, no nie je to rok vzniku obce, ale o tom si povieme neskôr. Obec bola v minulosti pravdepodobne strediskom strážneho, hospodárskeho, ale i náboženského života. V kritických časoch pri nájazdoch Tatárov tu mohla byť usadená i cirkevná správa, o čom by svedčila i starobylá románska rotunda, o ktorej si za chvíľu povieme viac.

O pomenovaní obce hovorí legenda, keď v dobe Veľkomoravskej ríše žilo neďaleko Trnavy mocné a bohaté knieža s menom Tur, ktoré bolo v tom období ešte pohanom. O prieniku kresťanstva a prijatí novej viery nechcelo ani počuť. Neskôr však predsa prijalo krst. Miesto, kde toto knieža prijalo krst, nazýval ľud Krest Tura, čo malo byť vraj i pôvodné pomenovanie obce. Z toho po stáročia vzniklo pomenovanie, ktoré sa objavuje v písaných dokumentoch v r. 1296 ako Kerestur. Tento názov obce sa používal až do roku 1948. Po tomto roku to boli, a dodnes sú, Križovany nad Dudváhom.

Najstaršou staviteľskou pamiatkou v obci je už spomínaná románska rotunda - Rotunda sv. kríža, o ktorej sa donedávna udávalo, že pochádza z roku 1246. Ide o bočnú kaplnku kostola povíšenia sv. kríža. Pri konzervovaní jej nástenných malieb v júni 1938 bol v rotunde pod omietkou odkrytý letopočet 1246, ktorý sa stal predpokladaným letopočtom vzniku objektu. Prieskumné práce na rotunde, ktoré v rokoch 1967 až 1970 viedol akademický maliar Vladimír Úradníček, priniesli pozoruhodné skutočnosti. Tieto najnovšie výskumy dokazujú, že rotunda je staršia a rok 1246 bol pravdepodobne rokom rekonštrukcie stavby v ranogotickom štýle. O tomto tvrdení svedčí odkrytie pôvodného románskeho okna v apside rotundy. Vo vnútri objektu sa podarilo zistiť tvar románskych sedíl, nepohyblivých sedadiel vo výklenku rotundy. Zvonka v exteriéri pod strechou apsidy a lode rotundy je odkrytý dekoratívny románsky tehlový vlys. Apsida je osvetlená dvoma románskymi oknami. Je orientovaná na východ, loď rotundy je s ňou spojená vysokým, polkruhovo ukončeným víťazným oblúkom.

Zaujímavosťou rotundy je, že celková dĺžka stavby je totožná s jej celkovou výškou, t.j. 10,5 m. Murivo stavby má konštantnú hrúbku až 1 m. Geometrické závislosti platia i pri jednotlivých prvkoch stavby, ako sú okná, víťazný oblúk, sedílie, vlys. Z identických stavieb v blízkom okolí, ktorých vznik je písomne doložený, poznáme iba kostolík v Dechticiach (r. 1172).

V obci nájdeme taktiež viacero malých sakrálnych pamiatok ako napríklad sochy svätých. Jednou z nich je socha svätého Jozefa. Ide o prosebnú sochu s textom „Svatý Jozefe oroduj za nás! Venovala Juliana Bošácká r. 1935,“. Orodovať znamená zdvorilo, úctivo predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného. Múry cintorína stráži zasa socha svätého Jána Nepomuckého. Cez cestu oproti kostolu stojí aj mohutná socha svätého Floriána, patróna hasičov a záchranárov. Floriánko je tu naozaj pekne vymaľovaný krásavec. S nevyblednutými farbami pôsobí ako muž veľmi atraktívne. Aj tehličky má na bruchu.

Ak sa vydáme z Križovian nad Dudváhom do Vlčkoviec budemte tam presne za 0 sekúnd. Áno, tieto 2 deniny plynulo na seba nadväzujú. Vlčkovce svojou veľmi výhodnou polohou boli v minulosti, ale i v súčasnosti križovatkou medzi blízkymi mestami Trnavou a Nitrou. Po vonkajšom okraji obce prechádza rýchlostná cesta R1, na ktorú je obec Vlčkovce pripojená dvomi križovatkami.

Mnohé náhodné nálezy i archeologické výskumy v širokom okolí Vlčkoviec dokazujú, že celé toto územie bolo pomerne husto osídlené už v praveku. Veľký podiel pri vzniku obce však bola existencia starej komunikačnej tepny nazvanej neskôr Česká cesta, ktorá odpradávna viedla v tesnej blízkosti dnešnej dediny. Pri ceste vzniklo z praktických príčin mnoho osád. Vtedajší kupci a obchodníci v nich odpočívali, opravovali poškodené povozy a podkúvali ťažné zvieratá. Neskôr tieto osady slúžili ako mýtna stanica. Pri vzniku Vlčkoviec zohrali, okrem už spomenutej Českej cesty, významnú úlohu mosty cez rieky Dudváh a Blava. Potvrdzuje to skutočnosť, že neskôr sa stal pri tvorbe obecného erbu práve most ústredným erbovým znamením.

Pomenovanie tejto dedinky, ako už názov hovorí, je podľa miestnej zachovanej povesti. Vlci sa mali vo veľkých skupinách často potulovať v blízkosti tejto oblasti a preto tamojší obyvatelia pomenovali obec podľa týchto šelmovitých zvierat. Obec však často svoj názov nemenila, v podstate sú známe iba názvy Forkoshyda, Farkashyda, Farkašín a od roku 1948 Vlčkovce, avšak v období rokov 1975 – 1991 bola pomenovaná ako Dudváh. Od vtedy ju ale opäť poznáme pod staronovým názvom Vlčkovce. Najstaršou písomnou zmienkou o Vlčkovciach je listina z roku 1231, avšak veľa obyvateľov sa prikláňa k druhej písomnej zmienke z roku 1336.

Keď budete prechádzať touto malebnou dedinou, určite nemôžete prehliadnuť krásny Vidiecky dom. Vyníma sa už z diaľky v modrej žiariacej farbe a zvyčajne krásne vyzobený domácimi obyvateľmi. Vidiecky dom bol zrekonštuovaný a otvorený 6. októbra 2017 a slúži domácim aj návštevníkom obce, lebo počas roka sa v ňom konajú rôzne kultúrne akcie. V dome sa nachádza aj pamätná izba národného umelca Fraňa Štefunku. Vidiecky dom je vlastne múzeum, ktoré približuje terajším generáciám život na dedine v minulosti. Do budúcna sa má Vidiecky dom sprístupniť najmä deťom zo škôl v okolí, pretože taká zbierka muzeálnych kúskov, akú sa podarilo zhromaždiť vo Vlčkovciach, nikde v okolitých dedinách nie je vystavená.

151_vtdeegk6w9.jpg
Zdroj: Vidiecky dom, GoSlovakia (26.11.2019)

Na konci dediny smerom na Sereď s nachádza kostol sv. Terézie z Lisieux z roku 1934, ktorý bol postavený na starších základoch. Kostol stojí na pôvodnom mieste starého kostola, z ktorého niektoré sochy a obrazy boli premiestnené a sú jeho ozdobou a pamiatkou. Nový kostol je postavený podľa projektu architekta Michala Milana Harminca z Bratislavy. Kostol bol postavený za necelých 14 mesiacov. Posedné zmeny v kostole nastali v roku 2009. Do presbytéria bol umiestnený nový mramorový obetný stôl a ambona z chorvátskeho kanfanára a nový sedes pre kňaza a miništrantov, ktorý je z bukového masívu. Posvätil ich Mons. Pavol Zemko, generálny vikár. Viac informácií ohľadne kostola sv. Terézie z Lisieux sa dozviete priamo na našej stránke.

Keď sa spomenú Vlčkovce, nedá sa nespomenúť aj Mlyn zo začiatku 16. storočia. Nájdeme ho na dolnom konci dediny medzi kostolom a Cukrovarom. Ide o mlyn ešte z Habánskych čias, avšak keď Habáni prišli do Vlčkoviec, mlyn tu už stál a teda jeho história shiahá ešte ďalej, avšak konkrétny záznam, kto mlyn postavil sa nenašiel. Môžeme sa iba domnievať, že to bol niekto z Pállfyovcov, ktorým v tom čase dedina patrila. V roku 1925 dal vtedajší mlynár Retzer namontovať do mlyna najmodernejšie mlynárske zariadenie. Potomkovia vtedajšieho mlynára Retzera žijú dodnes a objekt mlyna spravujú. Od roku 1989 mlyn prevádzkujú a zaoberali sa najskôr výrobou kŕmnych zmesí pre hydinu a ošípané. Postupne prevádzkovali tri miešarne kŕmnych zmesí a zásobovali niekoľko veľkých fariem. V tomto čase prevádzkujú jednu miešareň, kde sa špecializujú hlavne na výrobu a predaj kŕmnych zmesí pre hydinu určenú pre drobnochovateľov.

Z Vlčkoviec si na skok odskočíme. Nie však tak, ako to bolo v predošlom prípade, ale za necelé 2 minúty sme v obci Opoj. Opoj je kľudná obec, ktorá poskytuje svojou polohou uprostred zelene vysokú kvalitu života, čistý vzduch a pokojnú rodinnú atmosféru. Prvá dosiaľ známa písomná zmienka o Opoji sa nachádza na listine nitrianskej kapituly z roku 1266. Obsah listiny sa týka predaja časti majetku Majcichova. V listine Bratislavskej kapituly z roku 1278, kde sa opisujú hranice Zelenča, sa spomína “terra Opoy” ako vlastníctvo Bratislavského hradu.

Severozápadnú časť obce uzatvára rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1775. Pôvodne išlo o pohrebnú kaplnku s kryptou pre rodinu Szásy. František Szásy, vtedajší vlastník opojských majetkov dal sakrálny objekt vystavať tak, aby jeho priečelie bolo kolmo orientované do najstaršej ulicovej zástavby a uzatváralo tak severozápadný okraj obce. Začiatkom 20. storočia bola kaplnka rozšírená o polygonálne presbytérium s krížovou klenbou. Strop v tomto čase dostal aj výzdobu v podobe výjavov z biblie a obrazov svätého Mareka a Lukáša. Súčasný vonkajší vzhľad, kostola je výsledkom povojnových prestavieb súvisiacich s narušením veže a krovu, počas oslobodzovania obce v roku 1945. Na príkostolnom cintoríne sa nachádza pieskovcová socha Ukrižovania Ježiša Krista z roku 1796 a najstaršie hroby z polovice 19. storočia. Ide o dva pieskovcové pomníky s krížom a vloženou mramorovou nápisovou tabuľkou.

Uprostred najstaršej opojskej ulice, vystupujúc z radovej zástavby, sa nachádza zvonica z prvej polovice 19. storočia. Stavba so štvorcovou pôdorysnou dispozíciou, ihlanovou strechou a oblúkovitými oknami je v strede svojej výšky rozdelená rímsou. Jej opodstatnenie bolo aktuálne až do vybudovania veže na kostole po skončení vojny, pretože pôvodná pohrebná kaplnka vežu vo funkcii zvonice nemala. Vo zvonici sa nachádzajú tri zvony – malý, stredný a veľký. Malý zvon so spodným priemerom 300 mm je nedatovaný a ani jeho miesto uliatia nie je známe. Stredný zvon so spodným priemerom 450 mm uliali Bratia Fischer v Trnave v roku 1902. Najstarším zvonom je veľký zvon z roku 1692 uliaty Jánom Achamerom v Bratislave. V súčasnosti je zvonica nepoužívaná, pretože obec využíva elektronické zvony kostola.

151_xoqr8eo2pl.jpg
Zdroj: Zvonica, GoSlovakia (25.11.2019)

Predposlednou obcou v našom článku je obec Majcichov, ktorá si pred nedávnom pripomenula 750. výročie (1266) svojej prvej písomnej zmienky. Majcichov je obec nachádzajúca sa asi 10 km južne od Trnavy. Obec je známa hlavne svojim národovcom a farárom Jánom Palárikom, ktorý tu od roku 1862 až do svojej smrti v roku 1870 tvoril a pôsobil na fare a taktiež je tu aj pochovaný.

V obci je mu venovaná pamätná izba, ktorú navštevuje veľa študentov, najmä stredoškolákov, ale prichádzajú sem i ľudia zo zahraničia. Ján Palárik bol národným buditeľom, katolíckym kňazom, dramatikom a organizátorom národného života. Narodil sa v chudobnej učiteľskej rodine 27.apríla 1822 v Rakovej na Kysuciach, kde mu je tiež venovaná pamätná izba. Napísal tu niekoľko slovenských kníh a učebníc pre slovenské školy. Okrem toho tu napísal svoju štvrtú divadelnú hru nazvanú Dimitrij Samozvanec. Pri príležitostí stého výročia jeho smrti sa konali veľké oslavy a bola zriadená táto pamätná izba Jána Palárika ako stála expozícia. Po 10-tich rokoch bola reinštalovaná a preložená do vyhovujúcejších priestorov. Pri 120-tom výročí úmrtia (1990) sa konala najväčšia pietna spomienka a pamätná izba bola znovu reinštalovaná do pekných priestorov nového moderného kultúrneho domu. V pamätnej izbe Jána Palárika sa nachádza obraz, ktorý predstavuje tzv. Majcichovský mier, ktorý symbolizuje koniec cisársko-kuruckých vojen.

Pri hlavnej ceste vedúcej cez obec stojí rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých, ktorý je vďaka veži na vyvýšenine v strede obce neprehliadnuteľný. Bol postavený v románskom štýle v 13. storočí. Veža je však s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa staršia a pochádza z obdobia slovanského hradiska z 8. až 9. storočia. V minulosti slúžila ako strážna veža, o čom svedčí aj murivo na jej východnej strane. Nachádzajú sa tu trojhranné otvory, ktoré slúžili ako okienka smerom k hradisku. V 13. storočí k veži pristavili hlavnú loď kostola, kde ako murivo použili kameň a tehlu. Sanktuárium pristavili v roku 1749 už z tehál, čo sa zistilo počas rozoberania múrov pri prístavbe bočných lodí. V 17. storočí získali kostol načas evanjelici a preto si museli katolíci postaviť v roku 1697 nový chrám – Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie na cintoríne, ktorá sa zachovala dodnes. Kostol stál v stredovekej podobe až do polovice 18. storočia, kedy pôvodnú svätyňu zbúrali. Nahradili ju väčším presbytériom, ktoré bolo rovnako široké ako loď a v interiéri ich oddeľoval iba triumfálny oblúk. S prestavbou kostola a prístavbou bočných lodí sa začalo začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia, kedy zhotovili aj nový oltár. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia kostol rekonštruovali a vybudovali pri ňom jaskynku Panny Márie Ružencovej.

Nakoniec sa presunieme do poslednej obce, ktorú v tomto článku spomenieme. Ide o obec Zeleneč, ktorá eviduje prvý archívny záznam z roku 1634 a v ňom uvádza 200 obyvateľov a 40 domov. K začiatku tohto roka v obci žije už 2660 obyvateľov. Prvú historickú zmienku o Zelenči však už nachádzame v listine uhorského kráľa Belu IV. z roku 1243, kde sa obec uvádza pod názvom SEELENCH a kde kráľ Belo IV. daruje bratislavskému mešťanostovi Wochovi pozemky na znak vďačnosti za preukázané služby pri ohrození kráľovstva Tatármi.
Zeleneč sa zo všetkých spomínaných obcí v tomto článku nachádza jednoznačne najbližšie ku krajskému mestu Trnava. Vzdialený je iba 2,5 km, čo obyvatelia určite veľmi oceňujú.

Asi najatraktívnejším objektom v obci a určite aj v blízkom okolí je rímsko-katolícky kostol narodenia Panny Márie, ktorý je atraktívny svojou modernou architektúrou a skutočnosťou, že bol postavený za totalitných čias, teda v dobe, ktorá výstavbe stavieb tohto druhu moc nepriala. Stavba bola realizovaná z milodarov veriacich. Kostol posvätil 5.9. 1993 Mons. Dominik Tóth. Bolo to na 750. výročie prvej písomnej zmienky o Zelenči a na 20. výročie postavenia kostola. Interiér kostola vizuálne i akusticky skrášľuje jedinečný píšťalový organ od renomovanej rakúskej firmy Walcker-Mayer, ktorá sa výrobou týchto hudobných nástrojov zaoberá od konca 18. storočia. Práve výnimočná kvalita organu dáva predpoklad pre organové koncerty, ktoré sa konajú spravidla dvakrát v roku.

Tento článok nezakončíme tradične kostolíkom a ani žiadnou pamiatkou, ale navštívime novootvorenú reštauráciu Pizza Roman nachádzajúcu sa na konci deniny smerom k diaľnici D1. Čakať Vás budú obrovské štýlové priestory, ktoré spolu s terasou navodia výbornú atmosféru v tomto peknom a útulnom prostredí. V neposlednom rade na Vás čaká množstvo gurmánskych zážitkov. Reštaurácia denne pripravuje skvelé denné menu a určite si vyberiete aj z jedálneho lístka. Vaše deti určite nebudete musieť prehovárať aby sa poriadne najedli, lebo po jedle ich bude čakať zaslúžená odmena v podobe mini farmy. Deti môžete povoziť na kolotoči alebo dokonca na poníkoch, prípadne sa môžu zahrať samé na detskom ihrisku. Prostredie je všeobecne príjemné pre tých ktorí majú radi prírodu a zvieratá. Zaujímavosťou je, že farma sa stará o tie zvieratká, o ktoré sa už nik nechcel starať. Zvieratká, ktoré tu môžete stretnúť a vidieť sa narodili v zajatí a preto by vo voľnej prírode neprežili. Zvieratká môžete nie len pozorovať, ale sa s nimi dostanete aj do kontaktu, pričom ich môžete kŕmiť zakúpeným krmivom.

151_9misfjret6.jpg
Zdroj: Pizza Roman, GoSlovakia (25.11.2019)
zdieľaj na
Spracoval: (ms)
Aktualizované dňa: 9.12.2019
Zdroj: GoSlovakia



Mohlo by ťa zaujať