Tip na výlet - Z Budmeríc na Červený kameň

1 hodnotenie
Dnes nás čaká spoznávanie časti malokarpatského regiónu. Začneme v Budmericiach a cez Doľany prejdeme až k hradu Červený kameň. Na našej ceste spoznáme viaceré zaujímavosti, pričom sa môžete občerstviť vo vinárstvach a lokálnych "hostincoch". Tento výlet sa dá absolvovať pohodlne aj na bicykloch v priebehu jedného dňa.

Dnešný výlet za históriou v Malokarpatskom mikroregióne Červený Kameň začneme v Budmericiach. Konkrétne v Budmerickom kaštieli, ktorý si dal postaviť v rokoch 1888-89 gróf Ján Pálffy so svojou vtedy 16 ročnou manželkou. Kaštieľ leží v Budmericiach severozápadne, v Lindavskom lese. Nájdete ho ľahko, pomocou gps navigácie, alebo sa opýtajte na cestu Budmeričanov.

Kaštieľ je obklopený prekrásnym anglickým parkom s významným prírodno-krajinárskym významom. Nevynechajte ho, načerpáte v ňom veľa energie. Ak je pekne, je v ňom výborná príležitosť na piknik v tráve. V tesnej blízkosti parku, na ceste, ktorá vedie k Červenému Kameňu,nájdete kaplnku, ktorú dal postaviť gróf Pálffy kaplnku Panny Márii Lurdskej.

Po krásnej prechádzke v parku sa premiestnime do obce Štefanová. V strede dediny nás čaká pôvodne gotický kostol zo 14.storočia. Nájdeme tam aj kaplnku, ktorá bola pôvodne postavená medzi piliermi v prednej časti kostola. Voda, striekajúca zo strechy kostola, však značne narúšala klenbu kaplnky, preto ju v roku 1940 preložili na miesto neďaleko. Je malinká, ale určite ju neprehliadnete. Môžete si sadnúť na lavičku a rozjímať, stromy okolo kostola sú krásne v každom ročnom období, a štefanovčanom nechýba zmysel pre humor preto sa nebojte pustiť s niekým do reči.

154_g3zk79djj0.jpg

Ďalšou zastávkou bude malebná kaplnka Svätej Rozálie. Kaplnka bola postavená v roku 1885 a vysvätená 6. septembra 1885 v prítomnosti štyroch tisíc veriacich. K „Rozálke“ sa putovalo vždy v nedeľu po sviatku svätej Rozálie (4. september). Prichádzali sem ľudia i procesie aj z okolitých dedín. Hodky, ako sme tento sviatok nazývali, boli často spájané s dožinkovou slávnosťou. Kaplnka sa stala kulisou aj vo filmoch Vivat Beňovský, S Rozálkou.. Kaplnku ľahko nájdete smerom od Štefanovej do Častej „Na križniciach“ po pravej strane.

Ak máte hotových dostatočne veľa záberov vhodných do instastories /nezabudnite použiť hashtag goslovakia / pokračujte v ceste do neďalekých Dolian (historický názov Ompitál). V tejto vinohradníckej dedinke na úpätí Malých Karpát sa môžu pochváliť až deviatimi národnými kultúrnymi pamiatkami a okrem toho i ďalšími pamätihodnosťami, zopár z nich dnes navštívime. Asi v strede dediny pred kostolom nájdete kamennú vežu, ktorá bola pravdepodobne postavená v 2. polovici 16. storočia ako mestská veža. Slúžila ako zvonica a azda aj ako pozorovacia strážna veža pred neočakávaným vpádom nepriateľa v období vojen. Na rozdiel od tisícok iných veží má táto aj jednu unikátnu zvláštnosť. Je ňou jej umiestnenie nad tečúcim potokom. O tejto jedinečnosti píše Juraj Fándly vo svojej histórii Dolian s miernym patriotizmom ako o obdivuhodnej európskej rarite, pretože „takúto raritu nemá ani Viedeň, ani Paríž, ani Rím …“

154_5wleks1quw.jpg

Hneď za rohom je umiestnený doliansky kostol. Pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Bol opevnený kamenným obranným múrom, pôvodne aj so strieľňami. Obranný múr sa z väčšej časti zachoval dodnes. Kostol bol v priebehu stáročí viackrát prestavaný a rozšírený. V roku 1664 sa začala stavať nová, väčšia loď kostola. V roku 1678 bola loď kostola zvýšená a pôvodný strop z dosiek nahradený murovanou klenbou. V rokoch 1832 – 1834 bol kostol opäť rozšírený o kostolnú vežu.
Prechádzkou okolo kostola sa dostanete na kalváriu. Je to veľmi pekná duchovno-zdravotná prechádzka. Po ceste okrem 14 kaplniek, postavených v novogotickom štýle, môžete objavovať aj dobre spracované arboretum. Kalvária končí na temeni vŕšku a hneď za ňou, akoby boli jej súčasťou, sa nachádzajú tri vysoké kamenné kríže. Pochádzajú však ešte z roku 1758 a zaobstaral ich vtedajší farár Jozef Plecho. Stredný znázorňuje ukrižovaného Ježiša a dva postranné ukrižovaných zločincov. Kalváriu dal postaviť doliansky rodák Konštantín Várdai. Ako akademický profesor kreslenia bol Várdai zároveň aj autorom architektonického návrhu a autorom obrazov v kaplnkách. Pri kalvárii sa každoročne v druhej polovici mája koná tradičná ompitálska púť. Nad krížmi nájdeme kostolík sv. Šebastiána postavený v barokovom slohu. V roku 1708 ho postavili z pozostalosti farára Pavla Hartpergera (pôsobil v Doľanoch v rokoch 1659 – 1673 a 1677 – 1685).

154_jfrx486h7a.jpg

Kostolík má dĺžku 8,2 metra a šírku 6,5 metra. Kaplnka je verejnosti prístupná počas slávnostných cirkevných podujatí a osobitosťou je, že 12. júna 2009 bol v nej po prvýkrát v novodobej histórii vykonaný obrad uzatvorenia sv. manželstva. Pôvodne bol v kostolíku vzácny obraz sv.Šebastiána, údajne originál od španielskeho barokového maliara Estebana Bartolomé Murilla, avšak v roku 1974 obraz z kaplnky niekto ukradol a doteraz sa nenašiel. Napravo nájdete kostolík svätého Leonarda zo 14. alebo 15. storočia. Postavený je v gotickom slohu. Zvláštnosťou kostolíka je, že jeho ľavá strana je zasadená do skalného masívu. Veľká skala tak prečnieva do kostolíka a vypĺňa priestor pod dreveným chórom. Niekedy po roku 1645 bol kostolík rozšírený o kaplnku. Dnes je to už jediný stredoveký kostolík v širšom okolí. Za kostolíkom sa nachádza malá jaskynka. Podľa starobylej miestnej povesti táto jaskyňa voľakedy viedla až do Francúzska a sv. Leonard ňou prišiel z Francúzska do Dolian. V dávnej minulosti žili neďaleko kostolíka pustovníci. Posledným pustovníkom, ktorý tu žil pravdepodobne do roku 1759, bol istý Remígius z Moravy. Kostolík je známy v širokom okolí, pretože katolícki veriaci z Dolian a okolitých obcí sem každoročne na siedmu nedeľu po Veľkej noci konajú púť.

154_9rgveu2onm.jpg

Neďaleko kostola po pravej strane, keď máte kostol za sebou nájdete aj rodný dom Juraja Fándlyho, významného slovenského spisovateľa a národného buditeľa. Ako kňaz pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach a v Naháči. V roku 1807 odišiel do predčasného dôchodku do Dolian. Za rodičovským domom si postavil svoj vlastný dom, v ktorom prežil posledné roky života. Tu aj zomrel 7. 3. 1811. Fándly bol popredným predstaviteľom bernolákovského hnutia, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, spisovateľom, básnikom, historikom, popularizátorom hospodárskej vedy a zdravovedy. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789. Je to vôbec prvé dielo napísané v prvej kodifikovanej slovenčine, v tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov. Celkovo napísal alebo spracoval asi 38 titulov.
V obci nájdete aj rodičovský dom Juraja Palkoviča. V tomto dome prežil časť detstva a sem sa i v dospelosti vracal Juraj Palkovič, veľký mecén slovenskej literatúry, prekladateľ a vydavateľ. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, bol kanonikom, archidiakonom a od roku 1825 svätoštefanským prepoštom v Ostrihome, kde aj 21. 1. 1835 zomrel. Palkovič, ako štedrý mecén, podporoval mnohých slovenských literátov, napríklad básnikovi J. Hollému vydal diela Rozľičné básňe, Aeneida, Svatopluk a Cirillo-Metodiada. Jeho životným dielom je preklad celej Biblie.

154_qkpmmq2bj4.jpg

Poslednou zastávkou dnešného výletu bude hrad Červený Kameň. Ak ste po ceste vyhladli, zastavte sa v pekárni v Častej, ktorá je otvorená NON STOP v čase od nedele 16.00 hod do soboty 13.00 hod a vyskúšajte šišky, ktoré sú vraj najlepšie v Strednej Európe. Ak však ešte chvíľu vydržíte, môžete svoj výlet zakončiť v Taverne pod Baštou na hrade.
Na hrad sa dostanete cez Častú, navigovať vás budú dopravné značky.
O stavbe hradu Červený Kameň koluje povesť, podľa ktorej, keď malo 12 mudrcov rozhodnúť, kde ho postaviť, 11-ti sa rozhodli pre neďaleký vrch Kukla. Jeden ich však odhováral, že na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá a nie je dobré ich vyrušovať stavbou hradu. Nedali si však povedať a stavba sa začala na Kukle. Jedného dňa však stavitelia svoju rozostavanú stavbu nenašli. Dobré víly ho v noci preniesli na terajšie miesto. A tak všetci pochopili, že tu mu bude najlepšie a dostavali ho tam.
Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1557 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami a rozsiahlymi skladovacími pivničnými priestormi.
Na hrade Červený Kameň môžete absolvovať jednu z prehliadok, viac sa dozviete na tomto linku.

Aktualizované dňa: 3.12.2019
Zdroj: GoSlovakia
Maťo Šimončič

Maťo Šimončič

Zobraziť viac

Tip na výlet - Z Budmeríc na Červený kameň

Dnes nás čaká spoznávanie časti malokarpatského regiónu. Začneme v Budmericiach a cez Doľany prejdeme až k hradu Červený kameň. Na našej ceste spoznáme viaceré zaujímavosti, pričom sa môžete občerstviť vo vinárstvach a lokálnych "hostincoch". Tento výlet sa dá absolvovať pohodlne aj na bicykloch v priebehu jedného dňa.

Dnešný výlet za históriou v Malokarpatskom mikroregióne Červený Kameň začneme v Budmericiach. Konkrétne v Budmerickom kaštieli, ktorý si dal postaviť v rokoch 1888-89 gróf Ján Pálffy so svojou vtedy 16 ročnou manželkou. Kaštieľ leží v Budmericiach severozápadne, v Lindavskom lese. Nájdete ho ľahko, pomocou gps navigácie, alebo sa opýtajte na cestu Budmeričanov.

Kaštieľ je obklopený prekrásnym anglickým parkom s významným prírodno-krajinárskym významom. Nevynechajte ho, načerpáte v ňom veľa energie. Ak je pekne, je v ňom výborná príležitosť na piknik v tráve. V tesnej blízkosti parku, na ceste, ktorá vedie k Červenému Kameňu,nájdete kaplnku, ktorú dal postaviť gróf Pálffy kaplnku Panny Márii Lurdskej.

Po krásnej prechádzke v parku sa premiestnime do obce Štefanová. V strede dediny nás čaká pôvodne gotický kostol zo 14.storočia. Nájdeme tam aj kaplnku, ktorá bola pôvodne postavená medzi piliermi v prednej časti kostola. Voda, striekajúca zo strechy kostola, však značne narúšala klenbu kaplnky, preto ju v roku 1940 preložili na miesto neďaleko. Je malinká, ale určite ju neprehliadnete. Môžete si sadnúť na lavičku a rozjímať, stromy okolo kostola sú krásne v každom ročnom období, a štefanovčanom nechýba zmysel pre humor preto sa nebojte pustiť s niekým do reči.

154_g3zk79djj0.jpg

Ďalšou zastávkou bude malebná kaplnka Svätej Rozálie. Kaplnka bola postavená v roku 1885 a vysvätená 6. septembra 1885 v prítomnosti štyroch tisíc veriacich. K „Rozálke“ sa putovalo vždy v nedeľu po sviatku svätej Rozálie (4. september). Prichádzali sem ľudia i procesie aj z okolitých dedín. Hodky, ako sme tento sviatok nazývali, boli často spájané s dožinkovou slávnosťou. Kaplnka sa stala kulisou aj vo filmoch Vivat Beňovský, S Rozálkou.. Kaplnku ľahko nájdete smerom od Štefanovej do Častej „Na križniciach“ po pravej strane.

Ak máte hotových dostatočne veľa záberov vhodných do instastories /nezabudnite použiť hashtag goslovakia / pokračujte v ceste do neďalekých Dolian (historický názov Ompitál). V tejto vinohradníckej dedinke na úpätí Malých Karpát sa môžu pochváliť až deviatimi národnými kultúrnymi pamiatkami a okrem toho i ďalšími pamätihodnosťami, zopár z nich dnes navštívime. Asi v strede dediny pred kostolom nájdete kamennú vežu, ktorá bola pravdepodobne postavená v 2. polovici 16. storočia ako mestská veža. Slúžila ako zvonica a azda aj ako pozorovacia strážna veža pred neočakávaným vpádom nepriateľa v období vojen. Na rozdiel od tisícok iných veží má táto aj jednu unikátnu zvláštnosť. Je ňou jej umiestnenie nad tečúcim potokom. O tejto jedinečnosti píše Juraj Fándly vo svojej histórii Dolian s miernym patriotizmom ako o obdivuhodnej európskej rarite, pretože „takúto raritu nemá ani Viedeň, ani Paríž, ani Rím …“

154_5wleks1quw.jpg

Hneď za rohom je umiestnený doliansky kostol. Pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Bol opevnený kamenným obranným múrom, pôvodne aj so strieľňami. Obranný múr sa z väčšej časti zachoval dodnes. Kostol bol v priebehu stáročí viackrát prestavaný a rozšírený. V roku 1664 sa začala stavať nová, väčšia loď kostola. V roku 1678 bola loď kostola zvýšená a pôvodný strop z dosiek nahradený murovanou klenbou. V rokoch 1832 – 1834 bol kostol opäť rozšírený o kostolnú vežu.
Prechádzkou okolo kostola sa dostanete na kalváriu. Je to veľmi pekná duchovno-zdravotná prechádzka. Po ceste okrem 14 kaplniek, postavených v novogotickom štýle, môžete objavovať aj dobre spracované arboretum. Kalvária končí na temeni vŕšku a hneď za ňou, akoby boli jej súčasťou, sa nachádzajú tri vysoké kamenné kríže. Pochádzajú však ešte z roku 1758 a zaobstaral ich vtedajší farár Jozef Plecho. Stredný znázorňuje ukrižovaného Ježiša a dva postranné ukrižovaných zločincov. Kalváriu dal postaviť doliansky rodák Konštantín Várdai. Ako akademický profesor kreslenia bol Várdai zároveň aj autorom architektonického návrhu a autorom obrazov v kaplnkách. Pri kalvárii sa každoročne v druhej polovici mája koná tradičná ompitálska púť. Nad krížmi nájdeme kostolík sv. Šebastiána postavený v barokovom slohu. V roku 1708 ho postavili z pozostalosti farára Pavla Hartpergera (pôsobil v Doľanoch v rokoch 1659 – 1673 a 1677 – 1685).

154_jfrx486h7a.jpg

Kostolík má dĺžku 8,2 metra a šírku 6,5 metra. Kaplnka je verejnosti prístupná počas slávnostných cirkevných podujatí a osobitosťou je, že 12. júna 2009 bol v nej po prvýkrát v novodobej histórii vykonaný obrad uzatvorenia sv. manželstva. Pôvodne bol v kostolíku vzácny obraz sv.Šebastiána, údajne originál od španielskeho barokového maliara Estebana Bartolomé Murilla, avšak v roku 1974 obraz z kaplnky niekto ukradol a doteraz sa nenašiel. Napravo nájdete kostolík svätého Leonarda zo 14. alebo 15. storočia. Postavený je v gotickom slohu. Zvláštnosťou kostolíka je, že jeho ľavá strana je zasadená do skalného masívu. Veľká skala tak prečnieva do kostolíka a vypĺňa priestor pod dreveným chórom. Niekedy po roku 1645 bol kostolík rozšírený o kaplnku. Dnes je to už jediný stredoveký kostolík v širšom okolí. Za kostolíkom sa nachádza malá jaskynka. Podľa starobylej miestnej povesti táto jaskyňa voľakedy viedla až do Francúzska a sv. Leonard ňou prišiel z Francúzska do Dolian. V dávnej minulosti žili neďaleko kostolíka pustovníci. Posledným pustovníkom, ktorý tu žil pravdepodobne do roku 1759, bol istý Remígius z Moravy. Kostolík je známy v širokom okolí, pretože katolícki veriaci z Dolian a okolitých obcí sem každoročne na siedmu nedeľu po Veľkej noci konajú púť.

154_9rgveu2onm.jpg

Neďaleko kostola po pravej strane, keď máte kostol za sebou nájdete aj rodný dom Juraja Fándlyho, významného slovenského spisovateľa a národného buditeľa. Ako kňaz pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach a v Naháči. V roku 1807 odišiel do predčasného dôchodku do Dolian. Za rodičovským domom si postavil svoj vlastný dom, v ktorom prežil posledné roky života. Tu aj zomrel 7. 3. 1811. Fándly bol popredným predstaviteľom bernolákovského hnutia, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, spisovateľom, básnikom, historikom, popularizátorom hospodárskej vedy a zdravovedy. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789. Je to vôbec prvé dielo napísané v prvej kodifikovanej slovenčine, v tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov. Celkovo napísal alebo spracoval asi 38 titulov.
V obci nájdete aj rodičovský dom Juraja Palkoviča. V tomto dome prežil časť detstva a sem sa i v dospelosti vracal Juraj Palkovič, veľký mecén slovenskej literatúry, prekladateľ a vydavateľ. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, bol kanonikom, archidiakonom a od roku 1825 svätoštefanským prepoštom v Ostrihome, kde aj 21. 1. 1835 zomrel. Palkovič, ako štedrý mecén, podporoval mnohých slovenských literátov, napríklad básnikovi J. Hollému vydal diela Rozľičné básňe, Aeneida, Svatopluk a Cirillo-Metodiada. Jeho životným dielom je preklad celej Biblie.

154_qkpmmq2bj4.jpg

Poslednou zastávkou dnešného výletu bude hrad Červený Kameň. Ak ste po ceste vyhladli, zastavte sa v pekárni v Častej, ktorá je otvorená NON STOP v čase od nedele 16.00 hod do soboty 13.00 hod a vyskúšajte šišky, ktoré sú vraj najlepšie v Strednej Európe. Ak však ešte chvíľu vydržíte, môžete svoj výlet zakončiť v Taverne pod Baštou na hrade.
Na hrad sa dostanete cez Častú, navigovať vás budú dopravné značky.
O stavbe hradu Červený Kameň koluje povesť, podľa ktorej, keď malo 12 mudrcov rozhodnúť, kde ho postaviť, 11-ti sa rozhodli pre neďaleký vrch Kukla. Jeden ich však odhováral, že na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá a nie je dobré ich vyrušovať stavbou hradu. Nedali si však povedať a stavba sa začala na Kukle. Jedného dňa však stavitelia svoju rozostavanú stavbu nenašli. Dobré víly ho v noci preniesli na terajšie miesto. A tak všetci pochopili, že tu mu bude najlepšie a dostavali ho tam.
Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1557 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami a rozsiahlymi skladovacími pivničnými priestormi.
Na hrade Červený Kameň môžete absolvovať jednu z prehliadok, viac sa dozviete na tomto linku.

zdieľaj na
Spracoval: Maťo Šimončič
Aktualizované dňa: 3.12.2019
Zdroj: GoSlovakia


Mohlo by ťa zaujať