Dnešný výlet za históriou v Malokarpatskom mikroregióne Červený Kameň začneme v Budmericiach. Konkrétne v Budmerickom kaštieli, ktorý si dal postaviť v rokoch 1888-89 gróf Ján Pálffy so svojou vtedy 16 ročnou manželkou. Kaštieľ leží v Budmericiach severozápadne, v Lindavskom lese. Nájdete ho ľahko, pomocou gps navigácie, alebo sa opýtajte na cestu Budmeričanov.
Kaštieľ je obklopený prekrásnym anglickým parkom s významným prírodno-krajinárskym významom. Nevynechajte ho, načerpáte v ňom veľa energie. Ak je pekne, je v ňom výborná príležitosť na piknik v tráve. V tesnej blízkosti parku, na ceste, ktorá vedie k Červenému Kameňu,nájdete kaplnku, ktorú dal postaviť gróf Pálffy kaplnku Panny Márii Lurdskej.
Po krásnej prechádzke v parku sa premiestnime do obce Štefanová. V strede dediny nás čaká pôvodne gotický kostol zo 14.storočia. Nájdeme tam aj kaplnku, ktorá bola pôvodne postavená medzi piliermi v prednej časti kostola. Voda, striekajúca zo strechy kostola, však značne narúšala klenbu kaplnky, preto ju v roku 1940 preložili na miesto neďaleko. Je malinká, ale určite ju neprehliadnete. Môžete si sadnúť na lavičku a rozjímať, stromy okolo kostola sú krásne v každom ročnom období, a štefanovčanom nechýba zmysel pre humor preto sa nebojte pustiť s niekým do reči.
Ďalšou zastávkou bude malebná kaplnka Svätej Rozálie. Kaplnka bola postavená v roku 1885 a vysvätená 6. septembra 1885 v prítomnosti štyroch tisíc veriacich. K „Rozálke“ sa putovalo vždy v nedeľu po sviatku svätej Rozálie (4. september). Prichádzali sem ľudia i procesie aj z okolitých dedín. Hodky, ako sme tento sviatok nazývali, boli často spájané s dožinkovou slávnosťou. Kaplnka sa stala kulisou aj vo filmoch Vivat Beňovský, S Rozálkou.. Kaplnku ľahko nájdete smerom od Štefanovej do Častej „Na križniciach“ po pravej strane.
Ak máte hotových dostatočne veľa záberov vhodných do instastories /nezabudnite použiť hashtag goslovakia / pokračujte v ceste do neďalekých Dolian (historický názov Ompitál). V tejto vinohradníckej dedinke na úpätí Malých Karpát sa môžu pochváliť až deviatimi národnými kultúrnymi pamiatkami a okrem toho i ďalšími pamätihodnosťami, zopár z nich dnes navštívime. Asi v strede dediny pred kostolom nájdete kamennú vežu, ktorá bola pravdepodobne postavená v 2. polovici 16. storočia ako mestská veža. Slúžila ako zvonica a azda aj ako pozorovacia strážna veža pred neočakávaným vpádom nepriateľa v období vojen. Na rozdiel od tisícok iných veží má táto aj jednu unikátnu zvláštnosť. Je ňou jej umiestnenie nad tečúcim potokom. O tejto jedinečnosti píše Juraj Fándly vo svojej histórii Dolian s miernym patriotizmom ako o obdivuhodnej európskej rarite, pretože „takúto raritu nemá ani Viedeň, ani Paríž, ani Rím …“
Hneď za rohom je umiestnený doliansky kostol. Pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Bol opevnený kamenným obranným múrom, pôvodne aj so strieľňami. Obranný múr sa z väčšej časti zachoval dodnes. Kostol bol v priebehu stáročí viackrát prestavaný a rozšírený. V roku 1664 sa začala stavať nová, väčšia loď kostola. V roku 1678 bola loď kostola zvýšená a pôvodný strop z dosiek nahradený murovanou klenbou. V rokoch 1832 – 1834 bol kostol opäť rozšírený o kostolnú vežu.
Prechádzkou okolo kostola sa dostanete na kalváriu. Je to veľmi pekná duchovno-zdravotná prechádzka. Po ceste okrem 14 kaplniek, postavených v novogotickom štýle, môžete objavovať aj dobre spracované arboretum. Kalvária končí na temeni vŕšku a hneď za ňou, akoby boli jej súčasťou, sa nachádzajú tri vysoké kamenné kríže. Pochádzajú však ešte z roku 1758 a zaobstaral ich vtedajší farár Jozef Plecho. Stredný znázorňuje ukrižovaného Ježiša a dva postranné ukrižovaných zločincov. Kalváriu dal postaviť doliansky rodák Konštantín Várdai. Ako akademický profesor kreslenia bol Várdai zároveň aj autorom architektonického návrhu a autorom obrazov v kaplnkách. Pri kalvárii sa každoročne v druhej polovici mája koná tradičná ompitálska púť. Nad krížmi nájdeme kostolík sv. Šebastiána postavený v barokovom slohu. V roku 1708 ho postavili z pozostalosti farára Pavla Hartpergera (pôsobil v Doľanoch v rokoch 1659 – 1673 a 1677 – 1685).
Kostolík má dĺžku 8,2 metra a šírku 6,5 metra. Kaplnka je verejnosti prístupná počas slávnostných cirkevných podujatí a osobitosťou je, že 12. júna 2009 bol v nej po prvýkrát v novodobej histórii vykonaný obrad uzatvorenia sv. manželstva. Pôvodne bol v kostolíku vzácny obraz sv.Šebastiána, údajne originál od španielskeho barokového maliara Estebana Bartolomé Murilla, avšak v roku 1974 obraz z kaplnky niekto ukradol a doteraz sa nenašiel. Napravo nájdete kostolík svätého Leonarda zo 14. alebo 15. storočia. Postavený je v gotickom slohu. Zvláštnosťou kostolíka je, že jeho ľavá strana je zasadená do skalného masívu. Veľká skala tak prečnieva do kostolíka a vypĺňa priestor pod dreveným chórom. Niekedy po roku 1645 bol kostolík rozšírený o kaplnku. Dnes je to už jediný stredoveký kostolík v širšom okolí. Za kostolíkom sa nachádza malá jaskynka. Podľa starobylej miestnej povesti táto jaskyňa voľakedy viedla až do Francúzska a sv. Leonard ňou prišiel z Francúzska do Dolian. V dávnej minulosti žili neďaleko kostolíka pustovníci. Posledným pustovníkom, ktorý tu žil pravdepodobne do roku 1759, bol istý Remígius z Moravy. Kostolík je známy v širokom okolí, pretože katolícki veriaci z Dolian a okolitých obcí sem každoročne na siedmu nedeľu po Veľkej noci konajú púť.
Neďaleko kostola po pravej strane, keď máte kostol za sebou nájdete aj rodný dom Juraja Fándlyho, významného slovenského spisovateľa a národného buditeľa. Ako kňaz pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach a v Naháči. V roku 1807 odišiel do predčasného dôchodku do Dolian. Za rodičovským domom si postavil svoj vlastný dom, v ktorom prežil posledné roky života. Tu aj zomrel 7. 3. 1811. Fándly bol popredným predstaviteľom bernolákovského hnutia, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, spisovateľom, básnikom, historikom, popularizátorom hospodárskej vedy a zdravovedy. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789. Je to vôbec prvé dielo napísané v prvej kodifikovanej slovenčine, v tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov. Celkovo napísal alebo spracoval asi 38 titulov.
V obci nájdete aj rodičovský dom Juraja Palkoviča. V tomto dome prežil časť detstva a sem sa i v dospelosti vracal Juraj Palkovič, veľký mecén slovenskej literatúry, prekladateľ a vydavateľ. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, bol kanonikom, archidiakonom a od roku 1825 svätoštefanským prepoštom v Ostrihome, kde aj 21. 1. 1835 zomrel. Palkovič, ako štedrý mecén, podporoval mnohých slovenských literátov, napríklad básnikovi J. Hollému vydal diela Rozľičné básňe, Aeneida, Svatopluk a Cirillo-Metodiada. Jeho životným dielom je preklad celej Biblie.
Poslednou zastávkou dnešného výletu bude hrad Červený Kameň. Ak ste po ceste vyhladli, zastavte sa v pekárni v Častej, ktorá je otvorená NON STOP v čase od nedele 16.00 hod do soboty 13.00 hod a vyskúšajte šišky, ktoré sú vraj najlepšie v Strednej Európe. Ak však ešte chvíľu vydržíte, môžete svoj výlet zakončiť v Taverne pod Baštou na hrade.
Na hrad sa dostanete cez Častú, navigovať vás budú dopravné značky.
O stavbe hradu Červený Kameň koluje povesť, podľa ktorej, keď malo 12 mudrcov rozhodnúť, kde ho postaviť, 11-ti sa rozhodli pre neďaleký vrch Kukla. Jeden ich však odhováral, že na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá a nie je dobré ich vyrušovať stavbou hradu. Nedali si však povedať a stavba sa začala na Kukle. Jedného dňa však stavitelia svoju rozostavanú stavbu nenašli. Dobré víly ho v noci preniesli na terajšie miesto. A tak všetci pochopili, že tu mu bude najlepšie a dostavali ho tam.
Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1557 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami a rozsiahlymi skladovacími pivničnými priestormi.
Na hrade Červený Kameň môžete absolvovať jednu z prehliadok, viac sa dozviete na tomto linku.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
