Čo vidieť v Mikroregióne Červený Kameň

AK hľadáte inšpiráciu, kam si vyraziť s rodinou, sami, s priateľmi, či so svojou polovičkou na nejaký výlet, výlet plný romantiky, možno ju nájdete práve v tomto článku. Všetky lokality sú na Slovensku, takže nemusíte strácať čas dlhými presunmi. Vychutnajte si krásnu prírodu, božský pokoj a miesta, ktoré sa postarajú o zážitok.

Našu cestu začneme hradom Červený Kameň. Ak chcete nenáročný výlet s deťmi s kúskom histórie, je toto presne to miesto, kam treba ísť. Spraviť si prechádzku po krásnom okolí hradu, je viac ako dobrý nápad. Navyše miesto má veľmi dobrú polohu a je neďaleko Bratislavy, Trnavy a Pezinku, dostanete sa tam jednoducho autom do 20-30 minút. Keď pôjdete medzimestskou dopravou, vystúpite na zastávke Častá-Základina.

Hrad je všeobecne známy, ako návštevné miesto. Každú prvú nedeľu ponúka možnosť návštevy hradu zadarmo, čo je hlavne pre viacčlenné rodiny veľmi zaujímavá možnosť. Priestory pivníc sú najväčšie vinice v Európe. Veľmi zaujímavé sú prehliadky hradu na tému Barón Pálffy. Vynikajúco vymyslené cez hodinu trvajúce predstavenie, ktoré viac napovie o živote najslávnejších časoch hradu. Na Červenom Kameni sa nachádza veľkolepá expozícia nábytku cirkevných diel zo stredoveku až po vzácne gobelínske gobelíny, zlatú posteľ, zlaté sane a kópie nábytku z javorových spální Catherine Veľkej. Ďalšou zaujímavosťou je salle de terena, pôvodná izba, ktorá bola vytvorená ako pláž s vodou tečúcou cez kamienkové steny, nástenné maľby, vzácne benátske zrkadlá a svieža výzdoba. Konajú sa tu špeciálne podujatia, obrovské blšie trhy, remeselné trhy, Rytierske dni a nočné prechádzky v hrade. Po výstupe do jedného schodiska do výstavnej plochy je všetko až do konca prehliadky ploché. Mnohé legendy obklopujú Rytiersku sálu so stolom a stoličkami rôznych výšok a očarujúcou mini kaplnkou. 

Prechádzajte sa uličkou lipových stromov a gaštanmi, Prejdite kamenným mostom do priestranného dvora. Z nádvoria sa dá prejsť do hradnej bašty z roku 1539. Odkiaľ je pekný rozhľad na prírodu Malých Karpát. 

Okrem prehliadky hradu odporúčame pozrieť si aj ukážky výcviku dravých vtákov, ktoré sa organizujú v hradnom areáli. Hneď vedľa dravých vtákov je aj menšia zoo.

Presunieme sa do Budmeríc. Je to obec v okrese Pezinok a od Červeného Kameňa sú cca 10 kilometrov. Prvé zmienky sú z roku 1296. Názov obce, vtedy Kerestúr, pochádza zo slovného spojenia Kereszt Úr, z maďarského Kríž Pána. Budmerice preslávil  prekrásny Budmerický kaštieľ s nádherným anglickým parkom. Park je pekný a veľký.  Je postavený v romantickom štýle koncom 19. storočia. Bol postavený Jánom Pálffym v roku 1889. Má dve nadzemné podlažia a podkrovie. Fasády kaštieľa sú zdobené vežičkami, vikiermi, rozalitmi, štítmi. Nad vstupným portálom je umiestnený erb Jána Pálffyho. Môžete tu vidieť vysokú vežu s ochozou, či cibuľovú strechu. Pri stavbe sa nachádza bažantica. Neďaleko je umiestnená socha Panny Márie Lurdskej na lesnej ceste.

V obci sa nachádza aj Ľudový dom Pavla Dvořáka. Je to čiastočne zachovalá tradičná ľudová architektúra. Ľudový dom č. 68 je národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1975. Je z nepálenej tehly. Jeho pôdorys je v tvare L a má jedno podlažie. Najmladšia izba pochádza z roku 1847, čo dokazuje dátum na doske stropu s roštom. Ten slúžil na odkladanie modlitebných knižiek. "Rozdiel medzi najstaršou a najmladšou izbou odhadujem tak na 50 rokov. Pôvodne išlo o jednopriestorový dom. K nemu patrila najstaršia izba a vedľa kuchyňa. "V múroch sú zachované prepoje, takže vidno, kde bola pec. Na strope sa zachovali pôvodné trámy. Podľa pamiatkárov boli pravdepodobne konzervované volskou krvou.

V Budmericiach sa nachádza aj rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža a fara. Prvé zmienky o farnosti sú z roku 1390. Záznam z roku 1561 hovorí tom, že Budmerice nemajú farára, kostol sa znovu opravuje a cennosti sú uložené na hrade Červený kameň.  V roku 1634 bola na pravej bočnej stene kostola, prerobená kaplnka, do ktorej bol umiestnený nový oltár. Počas cisársko – kuruckých bojov bola obec vypálená. 11. augusta 1705 v bitke pri Budmericiach, cisárske vojská pod vedením Jána Pálffyho, porazili uhorských povstalcov kniežaťa Františka Rákócziho. V rokoch 1735-1736 sa robila generálna prestavba Budmerického kostola. Až na osemhrannú vežu, pozostatok bývalého gotického kostola, bol nový kostol postavený v románskom štýle. Z nového kostola sa ale netešili, zhorel  21. mája 1774 a sním aj fara a väčšina dediny. Bol postavený aj s farou nanovo. V roku 1782 sa už znovu posvecovali, ale dokončený ešte nebol.

Budmericiach vyrástla krásna poschodová fara s osobitnou kaplnkou pre farára a bohatou knižnicou. V obnovenom kostole postavili bočný oltár sv. Jána Nepomúckeho s olejomaľbou od maliara G. Schneidera a ďalšiu jeho olejomaľbu, sv. Jána Krstiteľa, umiestili nad novú mramorovú krstiteľnicu. Z toho obdobia pochádzajú aj obrazy Krížovej cesty a nové hodiny na veži. Vo veži boli vtedy dva zvony. Tretí zvon pribudol pri veľkých opravách za farára Štefana Mráza v roku 1869.

Môžeme sa presunúť k cintorínu a tam môžete vidieť Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie, ktorú dal postaviť v roku 1768 Rudolf Pálffy s manželkou Eleonorou. Jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Interiér kaplnky je zaklenutý valenou klenbou s podkasanými lunetami. Fasáda je členená s pilastrami s rímsovou hlavicou. Nad vchodom uvidíte maľbu Piety.  Na západnej strane stojí veža krytá cibuľovitou strechou. Na veži sa nachádza letopočet datujúci stavbu. Hlavný oltár s obrazom Piety vo výklenku je flakovaný anjelmi. V konkávnej stĺpovej architektúre sú postavy sv. Barbory a sv. Terézie z druhej polovice 18 storočia.

Ďalej uvidíte plastiky sv. Anny, sv. Kataríny, Jána Nepomuckého a tie sú tiež z druhej polovice 18 storočia. Stav kaplnky je dobrý a v súčasnosti sa využíva na slúženie svätých pohrebných omší a pri sviatku Sedembolestnej Panny Márie a to 15. septembra.

Z Budmeríc sa presunieme do obce Jablonec. Prvá zmienka o tejto obci bola v roku 1342. Do roku 1928 sa Jablonec nazýval aj ako Halmeš. V obci je vybudovaný 4,3 km dlhý náučno-poznávací chodník vedúci popri potoku Gidra, ktorý je vybavený informačnými tabuľami a lavičkami, vysadený ovocnými a okrasnými stromami. Obec je známa aj svojou futbalovou tradíciou, ktorá sa začala rokom 1937. V Jablonci sa nachádza aj kostol sv. Márie Magdalény a o ňom si niečo povieme.

Kostol sv. Márie Magdalény,  vymaľoval v roku 1936 ak. maliar Edmund Maššani, rodák z Nitry a ak. maliar sakrálnych stavieb a reštaurátor Eugen Petrikovič, rodák z Kováriec. Postavili ho v duchu historického romantizmu ako napodobeninu románskeho slohu v rokoch 1860-1863 a bol zasvätený opäť sv. Márii Magdaléne. Stavali ho talianski stavbári. Stavebný materiál si vyrábali sami v chotárnej časti zvanej Dolinka. Stál okolo 20 000 zlatých. Vnútorné zariadenie je v neogotickom slohu. V priestore stoja plastiky sv. Antona Paduánskeho, sv. Františka z Asissi a sv. Jozefa. Hlavný oltár bol vyrobený v Rakúsku, časť Tirolsko, bočný, na ktorom je Božské srdce, robil Šefčovič Pál z obce Kerestur v roku 1889. Druhý bočný oltár bol urobený v Budapešti a organ vo Viedni urobil Peter Titz. Na veži kostola sú tri zvony. Najväčší a najmenší uliali bratia Fischerovci v Trnave v roku 1922 za finančnej pomoci amerických Slovákov. Dva zvony zo starého kostola odcudzili rakúski a maďarskí vojaci v 1. svetovej vojne na výrobu vojenských zbraní.

V Jablonci je postavená aj nová rozhľadňa. Rozhľadňa vznikla vďaka iniciatíve občanov Jablonca. Vyhliadková veža sa nachádza v blízkosti náučno-poznávacieho chodníka. Najlepšie urobíte, ak zaparkujete pri Obecnom úrade v Jablonci. Odtiaľ je už vidieť rozhľadňu, ku ktorej sa dostanete po poľnej ceste. Cesta je naozaj krátka a trvá asi len 5 minút. Terén je nenáročný, takže ho zvládnu aj deti alebo mamičky s kočíkom. Veža je postavená z dreva a má približne 11 metrov. Hneď vedľa nej sa nachádza kaplnka zasvätená sv. Vendelínovi, patrónovi životného prostredia. Okolie rozhľadne dopĺňajú novovysadené lipky.

Ako poslednú, tu máme Obec Dubová. Spomína sa už od roku 1113. 
Obec od 16. storočia patrila hradnému panstvu Červený Kameň. Okolo roku 1540 sa tu usadili chorvátski kolonisti. Po tureckých nájazdoch v roku 1549 úplne zanikla. Obnovili ju na pôvodnom mieste v roku 1590. V roku 1715 mala obec vinice a 34 daňovníkov, v roku 1828 mala 88 domov a 609 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, od 18. storočia pálením vápna a dreveného uhlia. V Obci je kostol Ružencovej Panny Márie, ktorý je z roku 1907 a kaplnka sv. Vendelína. 

Nachádza sa tu taktiež rozhľadňa a povieme si niečo aj o nej. Neveľká rozhľadňa na vrchu Kukla vás prekvapí veľkými a neopakovateľnými výhľadmi na široké okolie. Spoločnosť jej robia husté bukovo-dubové lesy nad obcou Dubová. Jej návšteva očarí nielen dospelých, ale i deti, ktoré cestu sem hravo zvládnu. Rozhľadňa sa vypína do výšky 12 metrov. Na jej vrchol sa dostanete pomocou drevených rebríkov, preto najmä v prípade výstupu detí, treba byť obozretnejší. Vyhliadková veža ponúka z najvyššieho poschodia krásne panoramatické výhľady na hrad Červený Kameň a časť Malých Karpát. Vedľa rozhľadni je vybudované aj ohnisko s lavičkami, kde si môžete opekať, či len tak posedieť a rozjímať nad krásnymi prírodnými úkazmi. K rozhľadni na Kukle sa možno dostať po značkovaných turistických chodníkoch z Dubovej, z Modry či z obce Píla.