Na východnom Slovensku sa tradičné vianočné vinše zachovali doteraz. Povieme si niečo aj o histórií zvykov a tradícií na Slovensku.
Po domoch na dedinách v regióne Šariša chodili šťastné vianočné sviatky vinšovať výlučne chlapci a mládenci. Navštevovali všetky gazdovstvá a bolo na prvý a druhý sviatok vianočný. Mládenci chodili s Betlehemom, vinšovali dobrú úrodu tradične spojenú s hojnosťou statku a by ľudia boli zdraví. Priania boli zväčša upravené do jednoduchých rýmovačiek. V minulosti koledníci chodili tradične v maskách, zaklopali na dvere každého domu zaželali gazdovi a ako výslužku dostali odmenu v podobe koláčov, iných domácich pochúťok a ak boli starší ušlo sa im aj čosi ostrejšie.
Masky z dedín sa už postupne vo väčšine prípadov vytratili, ale niekde si tieto tradície ešte udržali. Napriek tomu sa chodí vinšovať v civilnom oblečení, ale sú dediny, kde ešte využívajú kroje.
Na Slovensku sa na Vianoce a sviatky pripravujeme až týždne dopredu. Advent nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška. Ľudia chodia do kostola, kupujú darčeky, ktoré balia, ozdobujú si svoje domácnosti vianočnými dekoráciami. Adventný veniec si buď vyrobíme, alebo kúpime v kvetinárstvach či obchodoch. Je zdobený štyrmi sviečkami a každá z nich predstavuje jednu adventnú nedeľu. Každú nedeľu sa potom jedna z nich zapáli. Veniec je vždy položený buď na stole, alebo je zavesený na dverách a umožňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom.
24. decembra na Štedrý deň, začíname sláviť Vianoce. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vždy vravievalo, že ak vydržia do večere nepapať, tak uvidia buď zlatú hviezdu, alebo zlaté prasiatko. Áno presne ako v reklame na kofolu. Kým deti chystajú Vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na Štedrovečerný stôl. Najväčším sviatkom je prvý sviatok Vianočný a to je 25. decembra deň Kristovho narodenia.
Medovníčky či iné koláčiky majú napečené niekoľko dní dopredu. Spravidla na bohato prestretom Štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, to sú buď bobaľky alebo pupáky, koláče a ovocie.
Ako dodržujú pôst? Mnohí pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst. Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí. Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí v nasledujúci rok. Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku. Každý z jablka musí aj ochutnať.
Ako večerajú na východnom Slovensku?
Niektoré rodiny na východe večerajú iba pri svetle sviečky a snažia sa pri Štedrovečernom stole sedieť čo najdlhšie, aby si túto atmosféru, ktorá sa koná iba raz do roka užili. Jedno z pravidiel je to, že nikto nesmie odísť od stola, pretože by to prinieslo nešťastie. Okrem toho sa prestrie ešte jedno voľné miesto pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť večere, alebo náhodného hosťa. Vo väčšine rodín sa pred večerou pomodlia a poďakujú. Po modlitbe sa večera začína oblátkami a medom.
Zvykom je tiež zjesť kúsok chleba so soľou (napr. Spišská Nová Ves), kúsok chleba s cesnakom a medom (napr. Bardejov), či najskôr zjesť oplátku s medom a potom chlieb s cesnakom (napr. Rožňava). Po takomto zahájení večere, ktoré dopĺňajú v každej rodine rôzne zvyky, nasleduje polievka.Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je kapustnica, v ktorej sú huby a klobása. Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba – okrem kapra je to často pstruh.
K slávnostnej štedrej večeri patrí samozrejme dobré vínko, v ktorého sprievode sa vychutnáva večera už od prvotného prípitku
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
