Trekingové palice sa používať oplatí!

Na čo sú dobré?

Pešia turistika je u nás skutočne rozšírená, veď sa ani nie je čo diviť, keď máme k dispozícii toľko krásnych miest. Nech sa už vyberiete na krátky výlet, alebo na niekoľkodňovú turistiku, určite si so sebou zbaľte aj trekingové palice. Na prvý pohľad banálna vec ako palice dokážu plniť hneď dve hlavné úlohy. Jednou je znižovanie tlaku na končatiny a druhou poskytovanie opory pri pohybe. Vďaka týmto dvom vlastnostiam majú palice na naše zdravie pozitívny účinok. Obzvlášť ich oceníte v nerovnom či namáhavom teréne. Sú skvelým pomocníkom pri výstupe so strmým stúpaním či klesaním, pri turistike po skalnatom podklade a dobrou oporou vám budú aj pri chôdzi po snehu. Ich používaním zvyšujete aj svoju bezpečnosť a samotný výkon. Ako nám tieto palice pomáhajú? Pri turistike najviac namáhame kĺby dolných končatín, bedrá a chrbticu. Vďaka tomu, že trekingové palice tlmia nárazy na kĺby, ktoré pri chôdzi vznikajú, pomáhajú nám šetriť najnamáhanejšie časti tela. A keďže naše telo nie je vystavené tak vysokej záťaži, sme menej unavení a prejdeme viac kilometrov.

Rada odborníka:

Ak sa rozhodnete využívať trekingové palice, je dôležité, aby ste sa ich naučili používať správne. V každom prípade by ste mali používať obidve palice, ktoré sú nastavené v rovnakej výške. Čo sa týka držania palíc, nezvierame ich kŕčovite, ale uvoľnene a ruky visia v pútkach. Dôležité je tiež klásť obe palice čo najbližšie k telu po vertikálnej osi. Vďaka tomu vám palice prinesú väčšie odľahčenie a viac sa šetrí svalstvo rúk. Pokiaľ ich budete klásť ďalej od vertikálnej osi tela, potom znižujete odľahčenie svalstva a stabilitu.

V súčasnosti si môžete na trhu vybrať z dvoch základných prevedení. Sú to teleskopické alebo pevné palice. Pri teleskopických paliciach spočíva ich výhoda v tom, že sú dobre skladné a zaberajú málo miesta. V porovnaní s pevnými palicami je však ich životnosť kratšia. Čo sa týka materiálov, na výber máte z hliníkových, karbónových alebo titánových palíc. Medzi tie kvalitnejšie sa radia karbónové alebo titánové. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri výbere palíc, resp. pri ich používaní je aj ich samotná dĺžka. Celková dĺžka palíc by mala byť nastavená tak, aby predlaktie tvorilo s ramenom približne pravý uhol. Pri výstupe je dĺžka palíc kratšia, pri zostupe zase dlhšia (asi 5 až 10 centimetrov). Nastavenie samozrejme závisí od terénu. Keďže sa dnes venujeme pešej turistike, prinášame vám aj pár tipov na výlety po okolí.

Čertov alebo Skalný žľab

Nezabudnuteľný pohľad, čerstvý vzduch v pľúcach a pastvu pre oči vám môže priniesť túra naprieč Čertovým žľabom. Ide o prírodnú pamiatku, ktorá sa nachádza neďaleko Smoleníc. Toto miesto je charakteristické rôznymi krasovými útvarmi, ktoré vás budú sprevádzať počas prechádzky kaňonom. Čertov žľab sa rozprestiera neďaleko lúky Vlčiareň a tiahne sa ním často využívaná zelená turistická trasa, ktorá ďalej vedie k Zárubám. Zvoliť trasu si môžete od Jahodníka, od jaskyne Driny alebo z doliny Hlboča. Na túto túru si však určite vyberte pekné počasie. Navštíviť Čertov žľab počas nepriaznivého počasia – za dažďa alebo počas zimných mesiacov, kedy je sneh – sa neodporúča.

Hlboča

Tiesňava Hlboča, národná prírodná rezervácia, sa nachádza na území Smoleníc. Hlboča sa radí medzi najtypickejšie povrchové krasové útvary Smolenického krasu. V podstate ide o kaňonovitú dolinu tvorenú druhohornými vápencami a strmými bralami, ktorá je hlboká približne 100 m a posiata rôznymi turistickými chodníkmi. Azda najväčším lákadlom okrem čarokrásnej prírody je aj vodopád Padlá voda, ktorý je jediný v tejto tiesňave. Vodopád je umiestnený na asi 9 metrov vysokom skalnom útvare a je ho možné pozorovať iba počas väčšej vody. Prírodná rezervácia sa často využíva aj na vedeckovýskumné, náučné či kultúrno-výchovné účely. Ak máte chuť navštíviť ju a prejsť si Náučný chodník Smolenický kras, držte sa modrej turistickej značky.

Na Záruby

Ak sa rozhodnete navštíviť najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (768 metrov), čaká vás stredne ťažká poldenná túra. Jedným z východiskových bodov môžu byť Smolenice. Túra začína na železničnej stanici, kde sa budete držať žltej značky. Od stanice sa vyberiete smerom ku kameňolomu a potom do lesa. Po ceste uvidíte aj Havraniu skalu, pod ktorou sa napojíte na červenú značku, po ktorej budete pokračovať až na vrch Záruby. Pri zostupovaní sa dostanete na rázcestie, kde bude značkovanie zelené, a po tomto chodníku zostúpite do sedla na rázcestí nad Čertovým žľabom. Ak máte chuť, môžete si ešte prejsť aj Čertov žľab, ak nie, tak odbočíte doľava na modrú turistickú značku. Vaša túra bude potom končiť neďaleko Smolenického zámku.

Čierna skala alebo „perla Malých Karpát“

Ak máte chuť dopriať si trošku adrenalínu a pokochať sa výnimočným pohľadom na krásnu prírodu, určite si zvoľte za svoj cieľ Čiernu skalu, ktorá je často právom nazývaná aj „perla Malých Karpát“. Čierna skala predstavuje výrazný skalný útvar. Pri výstupe si môžete vychutnať pohľad na divokú prírodu a ak budete mať šťastie, možno po ceste zbadáte aj nejakého lesného tvora. Čierna skala je v podstate dlhý a úzky skalnatý hrebeň, ktorý je tvorený množstvom pôsobivých skál a skalných stien, dosahujúcich aj výšku 30 metrov. Hneď, ako sa ocitnete na vrchole, naskytne sa vám rozprávkový pohľad na rozsiahle malokarpatské lesy a Podunajskú nížinu. Perla Malých Karpát sa nachádza v katastrálnom území obce Lošonec. Východiskovým bodom na túru môžu byť obce Lošonec, Smolenice i Plavecký Mikuláš.