Jašter na Starej hore

0 hodnotení
Sprievodca dejín

Jašter na Starej hore, ležiaci na úpätí Považského Inovca, je dlhodobým sprievodcom dejín. A to nielen už zaniknutej dediny Svätého Petra, ktorej obyvatelia po stáročia toto úpätie obrábali roľníctvom, sadmi, pasienkami, ale aj vinicami a včelárstvom. Toto miesto je po stáročia aj svedkom dejín krajiny, ktorá je spájaná s riekou Váh, Trnavskou pahorkatinou a Malými Karpatmi. Dominantou krajiny, nad ktorou sa Viecha Jašter rozprestiera, je mesto Hlohovec, ležiace na úpätí Šintavskej pahorkatiny. Aj toto staré vinárske mestečko s dominantným zámkom je silno spojené s pôdou, lesmi a vodou.

O nádherný vstup do mesta Hlohovec sa po zániku obce Svätý Peter stará Viecha Jašter, ktorá je už desaťročia miestom, kde si návštevníci môžu oddýchnuť a pochutiť na výborných jedlách. Od roku 1972, odkedy Viecha Jašter funguje v tejto podobe, sem práve pýcha vinohradov okolo Jaštera priviedla mnohých významných hostí. Viecha bola svedkom podpisu dôležitých dokumentov pri stavbe atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice, ale navštívili ju aj významné osobnosti vtedajšej aj súčasnej doby. Na vinice, ktoré boli pýchou RVHP, sa prichádzal pozerať aj kapitalistický svet. Odrody Veltlínske zelené, Bratislavská leánka, Iršai Oliver, Modrý Portugal, ale aj višňový sad boli pod kvapkovou závlahou, čo bola v 80. rokoch 20. storočia ešte rarita.

Lokalita Stará hora na Považskom Inovci s priľahlou nížinou Pánska niva, ktorá spája dve pohoria, je známa nielen archeológom vďaka nálezom dokazujúcim pestovanie viniča (datované do obdobia 500 rokov pred n. l.), ale aj milovníkom romantických výhľadov na údolie rieky Váh. Polohou v blízkosti rozhrania starých ciest vedúcich do Piešťan a Topoľčian bola táto lokalita akoby predurčená poskytnúť oddych pútnikom a potešenie domácim.

Genius loci – duch miesta – postupne pritiahol do svojho lona významných obyvateľov vtedajšej dediny Svätý Peter. Významné pramene krištáľovo čistej vody Považského Inovca smerovali k vybudovaniu neďalekého pivovaru a dielní na výrobu a údržbu pivných sudov. To všetko prispievalo k intenzívnejšiemu využitiu ciest pod Starou horou. Prvý, kto sa podpísal pod stavebnú kreáciu Jaštera v roku 1880, bol samotný majiteľ pivovaru Jozef Müller. Nielen pivo, ktoré vyrábal, ale aj víno z priľahlých viníc poskytovalo potešenie jeho priateľom a pocestným. A potom prišla 1. svetová vojna. Strácali sa hodnoty vína, piva aj životov. Majestátne stromy, ktoré tvorili súvislé aleje popri cestách medzi mestami, vyťali, aby začínajúce letectvo stratilo orientáciu. Kraj i cesty popod Jašter strácali svoju pôvodnú tvár. Majitelia sa menili. Ľudia zomierali na bojiskách 1. aj 2. svetovej vojny. Nakoniec stromy pri ceste vystriedali ohorené hlavne zničených diel, po ktorých prikráčala s veľkou pompou socializácia. V roku 1969 odkúpilo Hlohovecké družstvo Júliusa Fučíka od vtedajšieho majiteľa pána Kolenu „rodinný dom“, pôvodne obývateľný „hajlok“ (chata s vínnou pivnicou – pozn. red.), aby ho prebudovalo na „viechu“. Ale – duch lokality so svojou pohostinnou silou nedovolil inú možnosť, ako povýšiť toto miesto na centrum poskytujúce ubytovanie a vždy nadštandardné pohostinné služby. Význam lokality a kvalitu služieb bedlivo strážil vtedajší predseda JRD Florián Kubínsky.

Cesta sa medzičasom zmenila – pokrylo ju niekoľko vrstiev asfaltu, po ktorých prišli aj k Jašteru „veľkí pány“, ako spomínala zaslúžilá družstevníčka Katarína Šumichrastová.

„Jéžiš, pán Tutura! Ony ani nepluvaly , ony vytáhly bílú handričku a do néj to skovali... Takí to boli pány...“

Títo páni akoby na pochode podpísali v tomto už upravenom objekte významné zmluvy – o atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice aj o rozvoji kraja, miest Trnava, Piešťany i Hlohovec. Postupne sa zastavovali na dobré jedlo s vínom – ministri i vtedajšie hviezdy populárnej hudby. Družstvo sa na podnet ministra Janovica podujalo na generálnu prestavbu objektov Jaštera – od ministerstva dostalo dar v podobe výtvarného diela hlohoveckého rodáka a významného umelca Dezidera Castiliogneho (26. 11. 1924 – 1. 3. 2005). Dielo dnes nerealizovateľné pre neuveriteľnú prácnosť, dielo, v ktorom sa musel každý jeden malý kúsok skla vytaviť v sklárskej peci v železobrodských sklárňach, aby tvarom a farbou zapadal do celku. Prekrásna sklenená freska pod názvom Partizánske plamene prekrýva celú čelnú stenu starej pivnice. Pri odovzdávaní diela bol osobne prítomný aj minister Janovic. Autor Dezider Castiliogne predstavil dielo týmito slovami:

„O rastline hlohu, ktorá dala meno blízkemu Hlohovcu, sa hovorí, že pomáha srdcu a zmierňuje depresie. Túto fresku som vytvoril s rovnakými vlastnosťami a dovolil som si pridať aj tie krásne rána a svitanie nad Starou horou...“

Ako šiel čas s Viechou Jašter

Rok 1972 – Viecha Jašter bola otvorená.

Rok 1974 – Bola dobudovaná druhá pivnica, ktorá nesie názov Ministerská, keďže slúžila na prijímanie významných osobností. V tomto období bolo do pivnice nainštalované unikátne dielo svetového významu z dielne Dezidera Castiliogneho, rodáka z Hlohovca.

Rok 1995 – PD Hlohovec dáva do nájmu zariadenie rodine Tuturovej.

Rok 2009 – Vinohrady v okolí boli zlikvidované, krajina sa mení na roľu technických plodín.

Rok 2010 – Po 15 rokoch prenájmu konečne PD Hlohovec predáva toto zariadenie rodine Tuturovej.

Rok 2011 – Úmyselným podpálením obľúbeného letného grilu je rodina Tuturová donútená odstaviť aj ubytovanie, ktoré sa stalo po požiari nepoužiteľným.

Rok 2012 – Bola postavená nová terasa s rozšírením kuchyne a letného grilu na celoročnú prevádzku.

Rok 2013 – Pri stálej prevádzke bol celý objekt skolaudovaný.

Rok 2014 – Prebehla modernizácia kuchyne, výmena 42-ročných obkladov a príprava na rekonštrukciu pivníc na zriadenie reprezentačných priestorov pre cech vinárov Hlohovecko-Šintavskej oblasti a spoločenských podujatí.

Rok 2017 – Prebehla rekonštrukcia ubytovacieho zariadenia s prístavbou v kategórii penzión***.

Spomienky a poďakovanie Pavla Tuturu, majiteľa Viechy Jašter

1. septembra uplynulo 22 rokov odvtedy, čo sme začali s manželkou prevádzkovať Viechu Jašter. Máme za sebou neuveriteľných 800 svadieb, tisícky rodinných osláv a množstvo úžasných cateringových podujatí v regióne aj po Slovensku. Od počiatku sme sa zúčastňovali s našou búdou, ako som to tu rád volal, Slovakiatour v Žiline (terajším nástupcom tohto podujatia je Incheba Bratislava). Žiaľ, v našom regióne turistický ruch zaspal na vavrínoch. Našou devízou je kolektív, ktorý je takmer nemenný a vytvára stabilnú partiu vo fachu, kde sa snažíme spoločne prežiť dobré, ale aj to zlé. Vďaka ale patrí vám, návštevníkom, ktorí nás 22 rokov podporujete, pretože len vďaka vám a pre vás prekonávame každodenné prekážky a môžeme pracovať aj v dobe, keď sladká žemľa a zohrievané polotovary likvidujú našu tradičnú domácu kuchyňu

Aktualizované dňa: 6.6.2019
Zdroj fotografií: archív Viechy Jašter
Alžbeta Molnárová

Alžbeta Molnárová

Zobraziť viac

Jašter na Starej hore

Sprievodca dejín

Jašter na Starej hore, ležiaci na úpätí Považského Inovca, je dlhodobým sprievodcom dejín. A to nielen už zaniknutej dediny Svätého Petra, ktorej obyvatelia po stáročia toto úpätie obrábali roľníctvom, sadmi, pasienkami, ale aj vinicami a včelárstvom. Toto miesto je po stáročia aj svedkom dejín krajiny, ktorá je spájaná s riekou Váh, Trnavskou pahorkatinou a Malými Karpatmi. Dominantou krajiny, nad ktorou sa Viecha Jašter rozprestiera, je mesto Hlohovec, ležiace na úpätí Šintavskej pahorkatiny. Aj toto staré vinárske mestečko s dominantným zámkom je silno spojené s pôdou, lesmi a vodou.

O nádherný vstup do mesta Hlohovec sa po zániku obce Svätý Peter stará Viecha Jašter, ktorá je už desaťročia miestom, kde si návštevníci môžu oddýchnuť a pochutiť na výborných jedlách. Od roku 1972, odkedy Viecha Jašter funguje v tejto podobe, sem práve pýcha vinohradov okolo Jaštera priviedla mnohých významných hostí. Viecha bola svedkom podpisu dôležitých dokumentov pri stavbe atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice, ale navštívili ju aj významné osobnosti vtedajšej aj súčasnej doby. Na vinice, ktoré boli pýchou RVHP, sa prichádzal pozerať aj kapitalistický svet. Odrody Veltlínske zelené, Bratislavská leánka, Iršai Oliver, Modrý Portugal, ale aj višňový sad boli pod kvapkovou závlahou, čo bola v 80. rokoch 20. storočia ešte rarita.

Lokalita Stará hora na Považskom Inovci s priľahlou nížinou Pánska niva, ktorá spája dve pohoria, je známa nielen archeológom vďaka nálezom dokazujúcim pestovanie viniča (datované do obdobia 500 rokov pred n. l.), ale aj milovníkom romantických výhľadov na údolie rieky Váh. Polohou v blízkosti rozhrania starých ciest vedúcich do Piešťan a Topoľčian bola táto lokalita akoby predurčená poskytnúť oddych pútnikom a potešenie domácim.

Genius loci – duch miesta – postupne pritiahol do svojho lona významných obyvateľov vtedajšej dediny Svätý Peter. Významné pramene krištáľovo čistej vody Považského Inovca smerovali k vybudovaniu neďalekého pivovaru a dielní na výrobu a údržbu pivných sudov. To všetko prispievalo k intenzívnejšiemu využitiu ciest pod Starou horou. Prvý, kto sa podpísal pod stavebnú kreáciu Jaštera v roku 1880, bol samotný majiteľ pivovaru Jozef Müller. Nielen pivo, ktoré vyrábal, ale aj víno z priľahlých viníc poskytovalo potešenie jeho priateľom a pocestným. A potom prišla 1. svetová vojna. Strácali sa hodnoty vína, piva aj životov. Majestátne stromy, ktoré tvorili súvislé aleje popri cestách medzi mestami, vyťali, aby začínajúce letectvo stratilo orientáciu. Kraj i cesty popod Jašter strácali svoju pôvodnú tvár. Majitelia sa menili. Ľudia zomierali na bojiskách 1. aj 2. svetovej vojny. Nakoniec stromy pri ceste vystriedali ohorené hlavne zničených diel, po ktorých prikráčala s veľkou pompou socializácia. V roku 1969 odkúpilo Hlohovecké družstvo Júliusa Fučíka od vtedajšieho majiteľa pána Kolenu „rodinný dom“, pôvodne obývateľný „hajlok“ (chata s vínnou pivnicou – pozn. red.), aby ho prebudovalo na „viechu“. Ale – duch lokality so svojou pohostinnou silou nedovolil inú možnosť, ako povýšiť toto miesto na centrum poskytujúce ubytovanie a vždy nadštandardné pohostinné služby. Význam lokality a kvalitu služieb bedlivo strážil vtedajší predseda JRD Florián Kubínsky.

Cesta sa medzičasom zmenila – pokrylo ju niekoľko vrstiev asfaltu, po ktorých prišli aj k Jašteru „veľkí pány“, ako spomínala zaslúžilá družstevníčka Katarína Šumichrastová.

„Jéžiš, pán Tutura! Ony ani nepluvaly , ony vytáhly bílú handričku a do néj to skovali... Takí to boli pány...“

Títo páni akoby na pochode podpísali v tomto už upravenom objekte významné zmluvy – o atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice aj o rozvoji kraja, miest Trnava, Piešťany i Hlohovec. Postupne sa zastavovali na dobré jedlo s vínom – ministri i vtedajšie hviezdy populárnej hudby. Družstvo sa na podnet ministra Janovica podujalo na generálnu prestavbu objektov Jaštera – od ministerstva dostalo dar v podobe výtvarného diela hlohoveckého rodáka a významného umelca Dezidera Castiliogneho (26. 11. 1924 – 1. 3. 2005). Dielo dnes nerealizovateľné pre neuveriteľnú prácnosť, dielo, v ktorom sa musel každý jeden malý kúsok skla vytaviť v sklárskej peci v železobrodských sklárňach, aby tvarom a farbou zapadal do celku. Prekrásna sklenená freska pod názvom Partizánske plamene prekrýva celú čelnú stenu starej pivnice. Pri odovzdávaní diela bol osobne prítomný aj minister Janovic. Autor Dezider Castiliogne predstavil dielo týmito slovami:

„O rastline hlohu, ktorá dala meno blízkemu Hlohovcu, sa hovorí, že pomáha srdcu a zmierňuje depresie. Túto fresku som vytvoril s rovnakými vlastnosťami a dovolil som si pridať aj tie krásne rána a svitanie nad Starou horou...“

Ako šiel čas s Viechou Jašter

Rok 1972 – Viecha Jašter bola otvorená.

Rok 1974 – Bola dobudovaná druhá pivnica, ktorá nesie názov Ministerská, keďže slúžila na prijímanie významných osobností. V tomto období bolo do pivnice nainštalované unikátne dielo svetového významu z dielne Dezidera Castiliogneho, rodáka z Hlohovca.

Rok 1995 – PD Hlohovec dáva do nájmu zariadenie rodine Tuturovej.

Rok 2009 – Vinohrady v okolí boli zlikvidované, krajina sa mení na roľu technických plodín.

Rok 2010 – Po 15 rokoch prenájmu konečne PD Hlohovec predáva toto zariadenie rodine Tuturovej.

Rok 2011 – Úmyselným podpálením obľúbeného letného grilu je rodina Tuturová donútená odstaviť aj ubytovanie, ktoré sa stalo po požiari nepoužiteľným.

Rok 2012 – Bola postavená nová terasa s rozšírením kuchyne a letného grilu na celoročnú prevádzku.

Rok 2013 – Pri stálej prevádzke bol celý objekt skolaudovaný.

Rok 2014 – Prebehla modernizácia kuchyne, výmena 42-ročných obkladov a príprava na rekonštrukciu pivníc na zriadenie reprezentačných priestorov pre cech vinárov Hlohovecko-Šintavskej oblasti a spoločenských podujatí.

Rok 2017 – Prebehla rekonštrukcia ubytovacieho zariadenia s prístavbou v kategórii penzión***.

Spomienky a poďakovanie Pavla Tuturu, majiteľa Viechy Jašter

1. septembra uplynulo 22 rokov odvtedy, čo sme začali s manželkou prevádzkovať Viechu Jašter. Máme za sebou neuveriteľných 800 svadieb, tisícky rodinných osláv a množstvo úžasných cateringových podujatí v regióne aj po Slovensku. Od počiatku sme sa zúčastňovali s našou búdou, ako som to tu rád volal, Slovakiatour v Žiline (terajším nástupcom tohto podujatia je Incheba Bratislava). Žiaľ, v našom regióne turistický ruch zaspal na vavrínoch. Našou devízou je kolektív, ktorý je takmer nemenný a vytvára stabilnú partiu vo fachu, kde sa snažíme spoločne prežiť dobré, ale aj to zlé. Vďaka ale patrí vám, návštevníkom, ktorí nás 22 rokov podporujete, pretože len vďaka vám a pre vás prekonávame každodenné prekážky a môžeme pracovať aj v dobe, keď sladká žemľa a zohrievané polotovary likvidujú našu tradičnú domácu kuchyňu

zdieľaj na
Spracoval: Alžbeta Molnárová
Aktualizované dňa: 6.6.2019
Zdroj fotografií: archív Viechy Jašter


Mohlo by ťa zaujať