1 hodnotenie
Mesto porozumenia, inšpiratívnych vibrácií aj pohody

O Šamoríne som sa prvýkrát dozvedela z básnických zbierok s CD Rok v Šamoríne/Egy év Somorján a Šamorínske verše/Somorjai versek z dielne autorskej a partnerskej dvojice poetky Judity Kaššovicovej a bluesmana Juraja Turteva. Cítiť v nich pohodu letných podvečerov, keď slnko zapadá nad nekončiacimi lánmi kukuričných polí, mäkko sa dotýka prírody a ľudí a vábi k pobytu. Aj osobná návšteva mestečka ma očarila – svojím životným rytmom, pulzujúcimi kultúrnymi podujatiami a harmonickou symbiózou slovenského a maďarského elementu, ktoré idú ruka v ruke životom tak prirodzene ako dýchanie.

Z histórie mesta

Listiny hovoria o Šamoríne po prvýkrát v roku 1238 ako o osade Villa Sancta Maria. Neskoršie pomenovanie z roku 1287 Zentmária naznačuje jasné prepojenie s dnešným názvom mesta a vysvetľuje, prečo sa podobizeň Panny Márie dostal aj na erb mesta, na zástavu a pečiatku z roku 1405, ktorou kráľ Žigmund potvrdil osade darovanie privilégia slobodného kráľovského mesta. Tie mu zaručili tie isté práva ako vtedajšej Bratislave. Koncom 14. storočia sa mesto stalo centrom obchodu Žitného ostrova a zásobovalo okolitý región priemyselným tovarom. Prvý cech založili v roku 1555 kožušníci, neskôr mali vlastné cechy aj krajčíri, hrnčiari, zámočníci, remenári, zlatníci, tkáči, nožiari, výrobcovia mydla a obchodníci s hovädzím dobytkom. Vývoj mesta prerušili v 16. storočí turecké vpády. Koncom 19. storočia žila v meste prekvitajúca vrstva mešťanov a nastal rozmach vzdelávacích a kultúrnych ustanovizní. V posledných rokoch 1. svetovej vojny a krátko po nej bol v meste ruský a taliansky zajatecký tábor, ktorého jedinou zachovalou pamiatkou je lipová alej vysadená zajatcami na dnešnej Pomlejskej ceste. Počas 2. sv. vojny bolo zo Šamorína deportovaných asi 350 Židov.

Súčasnosť a pamätihodnosti

Šamorín patrí do okresu Dunajská Streda, počet jeho obyvateľov presahuje 12-tisíc. Tvorí ho päť častí – Šamorín, Bučuháza, Čilistov, Mliečno, Kráľovianky a dve historické časti – Gančháza a Šámot. Leží len 25 km od Bratislavy. V meste je aktívnych 50 neziskových organizácií a 265 podnikov, ktoré sa usilujú o vytvorenie partnerstva pre rozvoj mesta. Sídli tu 8 materských škôl, 5 základných škôl, dve gymnázia, Hotelová akadémia aj zariadenie pre seniorov. Mesto sa môže pochváliť dobrou občianskou vybavenosťou. Návštevníci mesta si v jeho centre môžu pozrieť kalvínsky kostol z 13. storočia, románsko-gotickú stavbu pôvodne zasvätenú Panne Márii, rímskokatolícky neskorobarokový kostol Nanebovzatia Panny Márie z 18. storočia spolu s kláštorom paulánov, klasicistický evanjelický kostol z konca 18. storočia aj synagógu z roku 1912, ktorá je sídlom At home gallery. V bývalej osade Šámot sa zachoval románsky kostolík sv. Margity Antiochijskej z polovice 13. storočia. Oplatí sa navštíviť aj Mestský vlastivedný dom s výstavou o šamorínskych tradíciách a remeselných nástrojoch s interaktívnou ukážkou ryžovania zlata. V parku Pomlé si zas možno posedieť na lavičkách osobností Šamorína – napr. básnika Lajosa Klimitsa, zakladateľa Žitnoostrovného múzea, pedagóga, etnografa Antala Khína, ornitológa Lajosa Csibu, hudobného skladateľa Štefana Németh-Šamorínskeho a ďalších, z ďalekej aj nedávnej minulosti.

Raj pre športovcov i turistov

Výstavbou vodného diela Gabčíkovo došlo v katastri mesta k vytvoreniu Hrušovskej zdrže a prívodného kanála s ideálnymi podmienkami na vodné športy a vodnú turistiku. Vedie popri nich jedna z cyklistických tepien Európy – medzinárodná Dunajská cyklistická cesta. Na kraji Šamorína sa rozprestiera aj 10-hektárový lesopark Pomlé s náučným chodníkom, kde miestni relaxujú a je miestom organizovania mnohých kultúrno-spoločenských podujatí a festivalov. „Malý Žitný ostrov“ je zas jedinečnou ukážkou zachovania prirodzených porastov lužných lesov. Po výdatnej dávke turistiky a športu sa návštevníci mesta môžu posilniť gurmánskymi špecialitami Žitného ostrova v mnohopočetných malých „čárdách“, reštauráciách až po komplex Hotela Kormorán či nadštandardne vybudovaný x-bionic® sphere.

V Šamoríne to žije!

V meste sa pravidelne konajú domáce aj medzinárodné kultúrne podujatia, napr. Samaria – dni starej hudby, New Music at Home, Letný hudobný večer, adventné a fašiangové koncerty, Fašiangová slávnosť so 100-ročnou tradíciou v mestskej časti Mliečno, Festival Pomplé a Roma Fest.

Aktualizované dňa: 6.6.2019
Stanislava Murínová

Stanislava Murínová

Zobraziť viac

ŠAMORÍN

Mesto porozumenia, inšpiratívnych vibrácií aj pohody

O Šamoríne som sa prvýkrát dozvedela z básnických zbierok s CD Rok v Šamoríne/Egy év Somorján a Šamorínske verše/Somorjai versek z dielne autorskej a partnerskej dvojice poetky Judity Kaššovicovej a bluesmana Juraja Turteva. Cítiť v nich pohodu letných podvečerov, keď slnko zapadá nad nekončiacimi lánmi kukuričných polí, mäkko sa dotýka prírody a ľudí a vábi k pobytu. Aj osobná návšteva mestečka ma očarila – svojím životným rytmom, pulzujúcimi kultúrnymi podujatiami a harmonickou symbiózou slovenského a maďarského elementu, ktoré idú ruka v ruke životom tak prirodzene ako dýchanie.

Z histórie mesta

Listiny hovoria o Šamoríne po prvýkrát v roku 1238 ako o osade Villa Sancta Maria. Neskoršie pomenovanie z roku 1287 Zentmária naznačuje jasné prepojenie s dnešným názvom mesta a vysvetľuje, prečo sa podobizeň Panny Márie dostal aj na erb mesta, na zástavu a pečiatku z roku 1405, ktorou kráľ Žigmund potvrdil osade darovanie privilégia slobodného kráľovského mesta. Tie mu zaručili tie isté práva ako vtedajšej Bratislave. Koncom 14. storočia sa mesto stalo centrom obchodu Žitného ostrova a zásobovalo okolitý región priemyselným tovarom. Prvý cech založili v roku 1555 kožušníci, neskôr mali vlastné cechy aj krajčíri, hrnčiari, zámočníci, remenári, zlatníci, tkáči, nožiari, výrobcovia mydla a obchodníci s hovädzím dobytkom. Vývoj mesta prerušili v 16. storočí turecké vpády. Koncom 19. storočia žila v meste prekvitajúca vrstva mešťanov a nastal rozmach vzdelávacích a kultúrnych ustanovizní. V posledných rokoch 1. svetovej vojny a krátko po nej bol v meste ruský a taliansky zajatecký tábor, ktorého jedinou zachovalou pamiatkou je lipová alej vysadená zajatcami na dnešnej Pomlejskej ceste. Počas 2. sv. vojny bolo zo Šamorína deportovaných asi 350 Židov.

Súčasnosť a pamätihodnosti

Šamorín patrí do okresu Dunajská Streda, počet jeho obyvateľov presahuje 12-tisíc. Tvorí ho päť častí – Šamorín, Bučuháza, Čilistov, Mliečno, Kráľovianky a dve historické časti – Gančháza a Šámot. Leží len 25 km od Bratislavy. V meste je aktívnych 50 neziskových organizácií a 265 podnikov, ktoré sa usilujú o vytvorenie partnerstva pre rozvoj mesta. Sídli tu 8 materských škôl, 5 základných škôl, dve gymnázia, Hotelová akadémia aj zariadenie pre seniorov. Mesto sa môže pochváliť dobrou občianskou vybavenosťou. Návštevníci mesta si v jeho centre môžu pozrieť kalvínsky kostol z 13. storočia, románsko-gotickú stavbu pôvodne zasvätenú Panne Márii, rímskokatolícky neskorobarokový kostol Nanebovzatia Panny Márie z 18. storočia spolu s kláštorom paulánov, klasicistický evanjelický kostol z konca 18. storočia aj synagógu z roku 1912, ktorá je sídlom At home gallery. V bývalej osade Šámot sa zachoval románsky kostolík sv. Margity Antiochijskej z polovice 13. storočia. Oplatí sa navštíviť aj Mestský vlastivedný dom s výstavou o šamorínskych tradíciách a remeselných nástrojoch s interaktívnou ukážkou ryžovania zlata. V parku Pomlé si zas možno posedieť na lavičkách osobností Šamorína – napr. básnika Lajosa Klimitsa, zakladateľa Žitnoostrovného múzea, pedagóga, etnografa Antala Khína, ornitológa Lajosa Csibu, hudobného skladateľa Štefana Németh-Šamorínskeho a ďalších, z ďalekej aj nedávnej minulosti.

Raj pre športovcov i turistov

Výstavbou vodného diela Gabčíkovo došlo v katastri mesta k vytvoreniu Hrušovskej zdrže a prívodného kanála s ideálnymi podmienkami na vodné športy a vodnú turistiku. Vedie popri nich jedna z cyklistických tepien Európy – medzinárodná Dunajská cyklistická cesta. Na kraji Šamorína sa rozprestiera aj 10-hektárový lesopark Pomlé s náučným chodníkom, kde miestni relaxujú a je miestom organizovania mnohých kultúrno-spoločenských podujatí a festivalov. „Malý Žitný ostrov“ je zas jedinečnou ukážkou zachovania prirodzených porastov lužných lesov. Po výdatnej dávke turistiky a športu sa návštevníci mesta môžu posilniť gurmánskymi špecialitami Žitného ostrova v mnohopočetných malých „čárdách“, reštauráciách až po komplex Hotela Kormorán či nadštandardne vybudovaný x-bionic® sphere.

V Šamoríne to žije!

V meste sa pravidelne konajú domáce aj medzinárodné kultúrne podujatia, napr. Samaria – dni starej hudby, New Music at Home, Letný hudobný večer, adventné a fašiangové koncerty, Fašiangová slávnosť so 100-ročnou tradíciou v mestskej časti Mliečno, Festival Pomplé a Roma Fest.

zdieľaj na
Spracoval: Stanislava Murínová
Aktualizované dňa: 6.6.2019


Mohlo by ťa zaujať