Nitriansky samosprávny kraj

Všeobecné informácie o kraji

Poloha

Nitriansky samosprávny kraj s rozlohou 6343 km² leží na juhozápade Slovenska. Prevažne rovinatá krajina prerušovaná pahorkatinami a riekami patrí k najteplejším a najúrodnejším oblastiam Slovenska s vysokým poľnohospodárskym významom, disponuje bohatými zásobami podzemnej vody a termálnymi prameňmi. Severnú časť kraja lemujú pohoria Tríbeč, Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec, centrálnu a južnú časť zaberá Podunajská nížina s najväčším riečnym ostrovom Európy – Žitným ostrovom (chránená vodohospodárska oblasť – riečne sedimenty ukrývajú podľa odhadov až 10 mld m³ kvalitnej podzemnej vody).

História

Prvé stopy osídlenia pochádzajú z doby neolitu – zvyšky sídlisk lengyelskej kultúry na nížinách (Svodín, Nitriansky Hrádok). Keltské osídlenie počas mladšej doby železnej (4.–1. st. pred n. l.) pokrývalo územie pozdĺž Dunaja a na dolných tokoch riek Ipeľ, Hron, Žitava a Nitra. Neskôr na územie prenikli Rimania, ktorí pri Dunaji vytýčili hranice svojho územia (Limes Romanus).

Začiatkom 9. storočia vznikol nadkmeňový útvar Nitrianske (Pribinovo) kniežatstvo s centrom v Nitre – počas panovania pohanského kniežaťa Pribinu v roku 830 tu bol vysvätený prvý kresťanský kostol strednej a východnej Európy. Archeologický výskum na hradisku Valy pri Bojnej potvrdzuje prítomnosť bojovej družiny, hradisko bolo pravdepodobne významným centrom Nitrianskeho kniežatstva (našli sa tu unikátne pamiatky z čias úsvitu národných dejín Slovákov a ich christianizácie – nálezy zvonov a pozlátených plakiet, zvyšky stavieb a dielní). Násilným pripojením Nitrianskeho kniežatstva k Moravskému kniežatstvu vznikla Veľkomoravská ríša – prvý historický štátny útvar na našom území.

Príchod dvoch mníchov – Cyrila a Metoda zo Solúnu v roku 863 odštartoval kultúrno–náboženskú revolúciu. Cieľom ich misie bolo rozšírenie kresťanskej viery na Veľkej Morave, ich mená sú spojené aj s vytvorením hlaholiky (prvé písmo Slovanov, z ktorého sa neskôr vyvinula cyrilika a azbuka), v tomto období bol založený najstarší kláštor a prvé biskupstvo na Slovensku.

Pádom Veľkomoravskej ríše sa územie pričlenilo k Uhorsku na nasledujúce tisícročie (1001–1918), mesto Nitra si zachovalo významnú pozíciu na pohraničí. V roku 1248 získalo štatút slobodného kráľovského mesta, čo prispelo k rozvoju regiónu. Najvýznamnejšími stredovekými sídlami boli Komárno (obchodné a kultúrne centrum, základňa kráľovskej flotily na Dunaji), Starý Tekov a Levice (centrum Tekovskej župy), Štúrovo, Šahy, trhové miesta Komjatice, Vráble, Dvory nad Žitavou, Nesvady, Turovské Sokolce.

Najväčší hospodársky rozvoj sa naštartoval od 18. storočia, stavebný boom sprevádzalo zriadenie významných hospodárskych a kultúrnych inštitúcií. V súčasnosti patrí územie Nitrianskeho samosprávneho kraja k významným poľnohospodárskym, ekonomickým a kultúrnym regiónom Slovenska s nevšednými historickými pamiatkami a výbornými predpokladmi pre rozvoj cestovného ruchu.

Historické, kultúrne a sakrálne pamiatky

Kelemantia (Iža) – expozícia zvyškov rímskeho kamenného kastela postaveného v 2. storočí n.l.

Historické centrum Nitry – Nitriansky hrad – komplex z 11. storočia tvorí pevnostný systém, Biskupský palác (sídlo biskupského úradu), hospodárske budovy, Katedrála sv. Emeráma, Vazulova veža a kazematy. Okrem vonkajších areálov, katedrály a Diecézneho múzea komplex je zatiaľ verejnosti neprístupný.

K mestskej pamiatkovej rezervácii patrí románsky Kostol sv. Štefana z 12. storočia, barokový Kostol Nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii, Kostol sv. Michala na Vŕšku (z roku 1739), neorománsky komplex – Kláštor a Kostol milosrdných sestier sv. Vincenta Pavlánskeho, barokové súsošie Mariánsky morový stĺp z 18. storočia, Župný dom so secesnou prestavbou, Kluchov palác so sochou Atlanta (ľudovo nazývaný Corgoň – podľa legendy postava silného kováča, ktorý vyháňal z mesta Turkov, dnes spĺňa pošepkané tajné želania návštevníkov), barokový kláštor, neorenesančná budova Ponitrianskeho múzea, synagóga postavená v rokoch 1910–11 v maursko – byzantskom slohu.

Pevnostný systém a historické centrum Komárna – najväčší pevnostný systém strednej Európy stavaný od 16. do 19. storočia a historické centrum mesta, ktoré tvoria budovy neorenesančnej Mestskej radnice (1875), námestie so sochou generála Klapku (1896), neogotický Dôstojnícky pavilón (1863), socha Svätej trojice (1715), barokový Kostol sv. Ondreja (1738), Zichyho palác zo 17. storočia, klasicistický Kostol sv. Rozálie z 19. storočia, pravoslávny kostol (1754), budova synagógy (1896), budova Podunajského múzea. Viaceré historické budovy boli prestavané po ničivom zemetrasení, ktoré postihlo mesto v roku 1763.

Levický hrad z 13. storočia s prístavbami (Dobóov kaštieľ, Kapitánskym dom) je dnes sídlom Tekovského múzea.

Zrúcaniny – Hrad Gýmeš (Jelenec) – zrúcanina hradu z 13. storočia na južnom svahu pohoria Tribeč, Topoľčiansky hrad (Podhradie) – ruiny gotického hradu z 13. storočia, v súčasnosti je sprístupnená expozícia vo veži hradu, Hrad Oponice – zvyšky gotického hradu z 13. storočia, pripravuje sa sprístupnenie veže „Tereš“ s hradnou expozíciou, Hrušovský hrad (Hostie) – pozostatky gotického hradu z 13. storočia, dnes poskytuje priestor na organizovanie stredovekých slávností.

Kaštiele s ubytovacou funkciou – zachovalé zámky a kaštiele, ktoré dnes slúžia ako luxusné hotely. Kaštieľ Mojmírovce – barokovo - klasicistická budova z 18. storočia uprostred chráneného lesoparku so vzácnymi cudzokrajnými drevinami, Chateau Béla (Belá) – romantický barokový kaštieľ s dobovým zariadením z roku 1732, Poľovnícky kaštieľ (Palárikovo) z 18. storočia, nachádza sa neďaleko známej bažantnice, Park Hotel Tartuf (Beladice – Pustý Chotár) – barokový kaštieľ zo začiatku 19. storočia prestavaný v neoklasicistickom slohu, v areáli hotelového parku sa nachádza unikátna, voľne prístupná Prírodná galéria umeleckej keramiky,

Zámok Topoľčianky – národná kultúrna pamiatka, v rokoch 1923–1951 slúžil ako letné sídlo prezidentov ČSR, v súčasnosti funguje ako hotel a múzeum zbraní a dobového nábytku s historickou knižnicou (neďaleko od kaštieľa sa nachádza aj slávny Národný žrebčín).

Sakrálne pamiatky – Kostol sv. Juraja (Kostoľany pod Tríbečom) – najstarší zachovalý rímskokatolícky kostol Slovenska (11. storočie), pýši sa zachovalými románskymi freskami. K najstarším sakrálnym pamiatkam regiónu patrí románsky Kostol sv. Michala Archanjela (Drážovce), predrománska rotunda v Nitrianskej Blatnici, románsky kostol v Kalinčiakove, románske stavby v Bíni a bazilika v Diakovciach.

Technické pamiatky

Vodný mlyn a drevený most v Kolárove v krásnom prírodnom prostredí pri rieke Váh, cez ktorú vedie najdlhší drevený riečny most Európy s dĺžkou 86 m. V areáli sa nachádza aj expozícia ľudovej kultúry a informačný systém ekosystému lužného lesa.

Vodný mlyn v Bohuniciach – mlynská usadlosť pri potoku Sikenička s expozíciou ľudovej kultúry.

Parná prečerpávacia stanica (Virt) – pochádza z roku 1897, nachádza sa medzi obcami Virt a Patince.

Hurbanovská hvezdáreň – najstaršie observatórium strednej Európy (založené v roku 1871)

Ľudová architektúra

Skalné obydlia (Brhlovce) – pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry tvoria obydlia vytesané do sopečného tufu v 16.–17. storočí počas tureckých nájazdov.

Ďalší príklad expozície ľudovej kultúry a architektúry sa nachádza v obci Martovce hlinený dom z roku 1871 prezentuje typický spôsob bývania z prelomu 19. a 20. storočia.

Moderná architektúra

Nádvorie Európy (Komárno) – unikátny projekt architektonického komplexu, nové jadro v centre mesta, ktoré sa skladá zo stavieb pôvodnej, typickej architektúry 45 európskych krajín a regiónov.