V roku 1898 bol v obci opäť veľký požiar. Zhorela skoro celá obec, len pár okrajových domov zostalo. Veľkým nebezpečím a postrachom pre obyvateľstvo boli vojny a požiare. Vojaci drancovali, rabovali, brali úrodu i statok pre svoju potrebu. Oheň bol častým hosťom, lebo slamou pokryté domy a všetky ostatné hospodárske stavby boli preň dobrou potravou. Ľud, aby uchránil úrodu pred týmito dvomi najväčšími nepriateľmi, schovával ju do jám. Hovorilo sa im obilné jamy. Mali tvar guľatej, alebo podlhovastej fľaše. Vykopané boli v tvrdej hline. Holíčske panstvo malo vybudované hospodárske centrá. Hlavné bolo v Holíči, ďalšie boli v Gbeloch a Radošovciach. Obecnú správu tvorili richtár-fojt, hospodár a prísažní. Na testamente, ktorým Anna Mária Havránek prevádza mlyn na svojho druhého manžela Ignáca Decheta z 18. marca 1784, je uvedený na ten čas richtár Jura Kapitan. Na urbárskej listine z toho istého roku je fojt Martin Vanijek. Žalovaciu listinu na Holíčanov kvôli pasunku Žabinec podpisuje richtár Martin Kotvan. Na súpise a odhade domu Antona Havla je richtár Jan Mažar, panský fojt Pavel Vanek. Zakúpenie Kapitánskeho domu a majetku k nemu patriacemu 5. 2. 1848 žiada richtár Jan Štepanikum.
O tom, že bolo fojstvo u Havlov, sa nepodarilo nájsť žiadny záznam. Bolo to pravdepodobne fojstvo panské, ktoré zrušením poddanstva r. 1848 zaniklo. Posledným pánskym fojtom bol Pavel Havel. Do prvej svetovej vojny sú richtármi Buchta a Hollý. O iných richtároch sa nevie.
Z roku 1784 pochádza Urbánska listina. Urbaníci sa delili na Polštvrtníkov, Okružníkov, Polokružníkov a Domkárov. Polštvrtníci brali 1 1/6 fúre dreva, Okružníci 1 fúru dreva, Polokružníci a Domkári len 1 fúru haluzia.