12. februára 1963 bol park uznaný ako historicky cenný a vyňatý z pôdneho fondu. Majitelia kaštieľa sa rozhodli upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 – 1819, kedy v obci pôsobil záhradný architekt Henrich Nebien. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej antickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb, jazerami s ostrovom, sochami a pod.
12. februára 1963 bol park uznaný ako historicky cenný a vyňatý z pôdneho fondu. Majitelia kaštieľa sa rozhodli upraviť okolie kaštieľa i okolitú prírodu podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 – 1819, kedy v obci pôsobil záhradný architekt Henrich Nebien. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej antickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb, jazerami s ostrovom, sochami a pod.
Najväčšia koncentrácia záhradnej architektúry a umeleckého dotvorenia bola v centrálnej časti parku, no sadovnícke a terénne úpravy zasiahli aj širšie okolie. So stromovou zeleňou sa mal prelínať voľne komponovaný ovocný sad, vinica a lúky. Na konci snaženia bolo asi 100-hektárové územie prispôsobené vkusu a požiadavkám majiteľov kaštieľa.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
