História
Vstupný priestor v podobe priepasťového otvoreného dómu nazývaný Izbica, ktorý využívali drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí, bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Neskoršie objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej namáhavej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom tzv. chodbou objaviteľa do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa. Pozoruhodným je poznatok, že spomínaný objaviteľ dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne. Dóm pagod, Riečisko a Bludný dóm boli objavené v roku 1938 V. Kovalčíkom a O. Ondrouškom.V roku 1944, počas druhej svetovej vojny, jaskyňa slúžila ako úkryt okolitému obyvateľstvu.
Na podnet jaskyniarskej skupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Banskej Bystrici bola jaskyňa a okolitý terén zamerané v roku 1949, čo súviselo s jej plánovaným sprístupnením. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti po prvýkrát v roku 1950.
Do priestorov za Bludným dómom prenikli pracovníci Turistu, n.p., v roku 1959. Ďalšie pokračovanie podzemných priestorov našli v roku 1987 jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Banská Bystrica. V súčasnosti je sprístupnených 720 m.
Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch chočského príkrovu pozdĺž tektonických porúch, miestami sa uplatnili i medzivrstevné plochy. Dosahuje dĺžku 3 123 m a vertikálne rozpätie asi 75 m. Okrem mohutných rútivých priestorov (Dóm pagod, Vysoký dóm, Bludný dóm a i.) sa vyskytujú horizontálne a šikmé chodby s nepravidelnými oválnymi tvarmi, avšak bez typických znakov riečnej modelácie. Zastúpené sú i menej výrazné rútivé a špirálovité priepasti.
Prvotné jaskynné priestory vznikli koróziou pomaly prúdiacej až takmer stagnujúcej vody, keď boli úplne zaplavené. Zmiešanou koróziou a pomalou konvekciou vody sa vytvorili nepravidelné špongiovité a oválne kupolovité vyhĺbeniny. Po poklese hladiny podzemných vôd, o čom svedčia miestami zachované hladinové vyhĺbeniny, boli jaskynné priestory zaplavené iba čiastočne. Doba vytvárania jaskynných priestorov pravdepodobne súvisí s dávnym prítokom vôd z okrajovej oblasti Kremnických vrchov (v podzemí sa našli cudzorodé sedimenty splavené z nekrasového územia) a vytváraním okolitého zarovnaného povrchu v treťohorách. Neskôr sa pôvodné oválne tvary deštruovali a remodelovali výrazným rútením skalných stropov a stien, pričom sa vytvorili úsypiskové kužele, kopy a valy. Koróznym pôsobením presakujúcich atmosférických vôd vznikli úzke puklinové chodby a komíny.
Jaskyňa je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C, relatívna vlhkosť 94 až 97 %.
Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz sa tu zistilo 11 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis) a netopier ostrouchý (Myotis blythii), viackrát v počte 1000 až 1500 jedincov. Ďalším početným druhom je večernica malá (Pipistrellus pipistrellus). Medzi často sa vyskytujúce druhy patrí aj netopier vodný (Myotis daubentonii). Z bezstavovcov sú najvýznamnejšie mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx a hlbinovka Bathynella natans.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
