Správa mesta Bardejov prešla počas historického obdobia dlhým vývojom. Pôvodne toto územie i prvotnú slovanskú osadu spravovali cisterciánski mnísi a ich predstavený – prior kláštora. Dôležitým medzníkom vo vývoji mestskej správy bol rok 1376, kedy kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou povýšil osadu na slobodné kráľovské mesto a udelil mu právo voľby richtára a mestskej rady.
Mestská rada sa počas celého 15. storočia schádzala v úradnej miestnosti richtára, ktorá sa nachádzala mimo terajšieho centrálneho námestia.
Koniec 15. storočia priniesol Bardejovu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, čo sa odzrkadlilo i v živote mestskej honorácie. Významné postavenie mesta ako aj potreba reprezentatívnejších priestorov určených pre zasadnutia rady mala zabezpečiť stavba honosnej radnice. Na základe rozhodnutia mestskej rady ju postavili v strede trhového námestia.
V roku 1505 sa začali stavebné práce, ktorými predstavitelia mesta poverili majstra Alexandra. Ten v priebehu roku 1505 postavil prízemie budovy. Na stavbe sa v nasledujúcich rokoch vystriedalo niekoľko stavebných majstrov. Ďalším bol majster Alexius, autor arkiera, okien a portálov (v roku 1508). Majster Ján z Prešova ukončil v nasledujúcom roku prvé poschodie, postavil vysoké štíty a vyzdobil ich kamennými prvkami. Maliarsku výzdobu realizovali miestni majstri Theofil Stanczel v rokoch 1510 – 1511 (maľovanými erbami vyzdobil štíty a v radnej sieni namaľoval výjav Posledného súdu) a Matej Grunwald (výmaľba exteriéru). Tým bola budova po stavebnej stránke hotová.
V nasledujúcich rokoch sa práce sústreďovali v interiéroch (zariaďovanie mobiliárom, výzdoba miestností). Tieto práce prevádzali miestni majstri.
V roku 1556 dokončili striešku nad arkierom východnej fasády; v roku 1641 jej rímsu vyzdobil bardejovský maliar Matej Grünwald erbami mesta a krajiny. Ďalšie práce boli na radnici realizované v rokoch 1521, 1563 a 1582 a týkali sa predovšetkým maliarskej výzdoby objektu.
V nasledujúcom období sa na stavbe, akú poznáme dnes, vykonávali zväčša iba reštaurátorské práce; začiatkom 20. storočia bola radnica v rokoch 1904 – 1905 (po predchádzajúcom požiari v roku 1902) upravovaná pre pripravované expozície novovznikajúceho Múzea Šarišskej župy (dnešné Šarišské múzeum).
Architektúra
Renesančná radnica v Bardejove je dvojpodlažná stavba stojaca blokového charakteru na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a Uhorska. Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských privilégií. Pôvodná kamenná socha bola v roku 1641 nahradená drevenou pokrytou medeným plechom. Súčasná socha je kópiou a je celá z medeného plechu. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi – južný štít: lev, muž s bradou, mačka, opica, obchodník s plátnom, severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou.
Na juhozápadnom rohu sa zachovali dve duté mestské miery z rokov 1519 a 1620, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Sú zdobené mestským erbom a datovaním po obvode.
Architektonicky najbohatšie je členená východná fasáda, ktorej dominuje na stredovú os situovaný drevený, bohato zdobený arkier. V poliach nad a pod oknami obsahuje maľované erby a štíty s monogramami členov mestskej rady. Arkier ukončuje korunná rímsa s reliéfmi. Na východnom štíte je nástenná maľba zobrazujúca anjela držiaceho mestský znak, štít s menom Jakuba Hubera a letopočet 1641. V nadpraží hlavného portálu je nápis PRIVSQM INCIPIAS CONSULTO.
Okrem historickej hodnoty je bardejovská radnica cenná i po umeleckej stránke. K jej najcennejším častiam patria architektonické detaily: portály, dekoratívna výzdoba štítov, vstupný arkier, schodisko, nástenné maľby, trámový strop v radnej sieni a maľované značky, erby a nápisy ako aj časť mobiliáru (vzácnou je napr. skriňa na mestské privilégiá).
Interiérová výzdoba dokumentuje význam a dôstojnosť stavby. Každá z miestností radnice vyniká jedinečnou umeleckou výzdobou pozostávajúcou z unikátnych architektonických prvkov – bohato zdobených portálov, klenieb, intarzovaných dvier a výmaľbou.
Najväčšou miestnosťou bola radničná sieň slúžiaca zasadnutiam mestskej rady. Je pokrytá pôvodným bohato polychrómovaným trámovým kazetovým stropom z roku 1508. Počas pamiatkárskeho výskumu radnice v rokoch 1978 – 1979 odkryli v radničnej sieni nástennú maľbu Posledný súd z roku 1511, vytvorenú maliarom Theofilom Stanczelom.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
