Pôvodný kostol má len jednu loď so segmentovo-oblúkovo uzavretou svätyňou. Veža je zabudovaná do hlavnej fasády. Vnútorné steny a klenba sú ozdobené freskami a ozdobnými maľbami. Ide väčšinou o diela F. Sogrista z roku 1778, ktoré zachytávajú jednotlivé míľniky života sv. Františka z Pauly. Vo svätyni šamorínskeho kostola je klenbová freska, ktorá zobrazuje stretnutie sv. Františka Paulínskeho s francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. Chorý kráľ sa dopočul o asketickom živote a liečiteľských schopnostiach sv. Františka a prostredníctvom pápeža ho dal zavolať do Tours. František sa na cestu dlho neodhodlal, nakoniec však oznámil kráľovi, že nedokáže ho ani on, ani pán Boh vyliečiť a jediné, čo mu dokáže dať je pripraviť ho na kresťanskú smrť. Dnes sa kostol volá Kostolom nanebovstúpenia Panny Márie. Kostol a kláštor spája so svätyňou chodba.Staviteľom kostolného organu bol najznámejší majster tých čias Ludvig Mooser. Pôvodnú kompozíciu nepoznáme, ale podľa zachovalých organových píšťal sa usudzuje, že pôvodne mal 20 registrov. Neskoršie opravy znížili kvalitu nástroja. Na sklonku tisícročia bol jeho stav už natoľko kritický, že sa uvažovalo dokonca o rekonštrukcii a reštaurácii, nielen o jeho generálnej oprave. V roku 2005 boli rekonštrukčné práce na organe dokončené a výsledkom je organ rekonštruovaný do pôvodnej kvality. K jeho slávnostnému odovzdaniu došlo 26.júna 2005.Rád paulánov – alebo ako sa na začiatku nazývali, rád Ježiša-Márie – založil sv. František z Pauly. Založenie rádu bolo schválené pápežom Sixtom IV. v roku 1474.Pauláni boli katolíckymi rehoľníkmi žijúcimi prísnym asketickým životom a tvorili žobrajúci rád. Nazývali sa aj minimalistami (“najmenší bratia“). Verejnosť si ich často mýli s pálošmi. Ich heslo Charitas (láska) vyjadrovalo ich životný postoj a ich lásku k Bohu a blížnym. Pauláni žili pokorným a kajúcnym životom plným odriekania. Dodržiavali sľub chudoby a mlčania a zriekli sa dokonca aj konzumácie mäsitých, mastných a maslových jedál. Do určitého času sa im darilo v pokračovaní vlastnej činnosti, vrátane stavby kostolov a kláštorov, misionárskej a vzdelávacej činnosti. Panovník Jozef II. však dal v roku 1786 ich rehoľu rozpustiť. Paulánsky kostol a kláštor sa dostali do vlastníctva katolíckej cirkvi a mesta. Dnešný názov kláštora je Korona, ktorý pochádza od reštaurácie Korona. Tá tu fungovala do 60-tych rokov 20. storočia v krídle budovy patriacemu mestu.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
