Mauzóleum bolo postavené v rokoch 1903 – 1904 podľa plánov mníchovského architekta Richarda Berndla. Postaviť ho dal po smrti svojej milovanej manželky posledný mužský predstaviteľ dlholúckej (monockej) vetvy Andrášiovcov gróf Dionýz Andráši.Grófka zomrela v roku 1902 v Mníchove, kde bola aj dočasne pochovaná. V roku 1904 boli jej telesné pozostatky prevezené a uložené do mauzólea.
Gróf Dionýz Andráši zomrel v roku 1913 v Palerme na Sicílii, po prevoze jeho telesných pozostatkov boli tieto ešte toho roku uložené vedľa telesných pozostatkov jeho milovanej Františky. Boli na ňom použité do secesného tvaroslovia prestavené prvky ranokresťanského a čiastočne aj staroorientálneho umenia.
udova mauzólea je umiestnená v strede dláždeného nádvoria, ktoré je obklopené 3,5 metra vysokým múrom ukončeným naproti vstupu z oboch strán masívnymi piliermi.
Budova mauzólea je umiestnená v strede dláždeného nádvoria, ktoré je obklopené 3,5 metra vysokým múrom ukončeným naproti vstupu z oboch strán masívnymi piliermi. Pred schodiskom je v kruhu na dlažbe nápis Pax (Pokoj). Pri vstupe do objektu po stranách stoja dve sochy anjelov v nadživotnej veľkosti, so založenými krídlami a s plamennými mečmi v rukách. Budova mauzólea i obklopujúci kamenný múr sú z bieleho pieskovca a je umiestnená v strede ústredného nádvoria a jeho okolie tvorí sedem hektárový park. Pôdorys mauzólea je nepravidelný osemuholník. Nad portálom je reliéfny erb Andrášiovcov (maď. Andrássy család), ktorý je z dvoch strán doplnený orlami a anjelmi držiac v rukách vyhasnuté fakle. Oproti vonkajšej skromnosti je vnútro až prepychové umelecky vyzdobené. Vo vnútri sú umiestnené dva veľké sarkofágy z bieleho carrarského mramoru. V pravom sú uložené telesné pozostatky Františky a v ľavom Dionýza Andrášiho. V apside mauzólea sa nachádza oltár so soškou svätej Františky. Kupolu mauzólea podopiera osem stĺpov. Bohatou dekoratívnou nádherou symbolizuje nadsvetskú krásu v cirkevnom ponímaní.