História
Jaskyňu objavil A. Král za pomoci A. Mišuru a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky v roku 1921 a pomenoval ju Chrám slobody. V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá začala sprístupňovacie práce. V roku 1923 inštalovali dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko sprístupnili v roku 1924.
V roku 1925 vzniklo Družstvo Demänovských jaskýň, ktoré pokračovalo v práci Komisie. Výprava vedená A. Králom objavila v roku 1926 Jánošíkov dóm, Panenskú chodbu, Chodbu utrpenia a Červenú galériu. V. Benický a A. Lutonský objavili v roku 1927 Čarovnú chodbu a Fialový dóm, v roku 1929 Svantovítove siene, o rok neskôr Zázračné siene. V roku 1928 bol vyrazený nový vchod do jaskyne v dolinke Točište, v prevádzke je od roku 1930. V roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu. V tom istom roku J. Zelinka objavil Medvediu chodbu a zistil jej komunikáciu s povrchom. V roku 1933 sa z Medvedej chodby prekopal nový východ z jaskyne, ktorý zmenil prehliadkovú trasu. Horné časti od Hviezdoslavovho dómu sa sprístupnili v rokoch 1931 – 1933. V rokoch 1948 – 1955 jaskyne Demänovskej doliny skúmal a komplexne zameral A. Droppa. V roku 1951 pod jeho vedením prepojili Demänovskú jaskyňu slobody s Pustou jaskyňou, v roku 1983 ju speleopotápači V. Žikeš a Ľ. Kokavec spojili s jaskyňou Vyvieranie. Po neúspešných pokusoch v rokoch 1952, 1968, 1974 a 1983 sa na prelome rokov 1986 a 1987 dosiahlo jej prirodzené spojenie aj s Demänovskou jaskyňou mieru. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina vylezením steny Veľkého dómu v roku 1986 objavili jeho vrchné poschodia, neskôr v roku 1989 dosiahli prepojenie jaskyne s Jaskyňou pod Útesom a Údolnou jaskyňou. V roku 1991 pod vedením Ľ. Holíka prenikli do priestorov Jaskyne trosiek v dĺžke 1,2 km a následne ju pripojili k Jaskyni slobody. Taktiež neskôr, od roku 2004 objavovali Demänovskú medvediu jaskyňu s dĺžkou 1,6 km (J. Šmoll a kolektív), ktorá sa osem rokov neskôr stala súčasťou Jaskyne slobody prekopaním zanesenej chodby len niekoľko metrov od betónového chodníka prehliadkovej trasy. Od roku 2009 v jaskyni prebiehajú podrobné meračské práce pod vedením P. Hericha, jaskyňa po ďalších objavoch narástla na dnešných viac než 11 km, prieskum a merania stále pokračujú..
Predstavuje morfologicky najpestrejšiu časť Demänovského jaskynného systému. Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch ponorným tokom Demänovky a jej bočnými visutými ponornými prítokmi. Dĺžka jaskyne je 11 117 m s výškovým rozdielom 130 m, spolu s ďalšími tvorí najväčší jaskynný systém na Slovensku s dĺžkou viac ako 40 km..
Dolné, riečne modelované chodby predstavujú niekoľko horizontálnych vývojových úrovní (Mramorové riečisko, Hlinená chodba, Suchá chodba, Prízemie, Králova galéria). Miestami sú rozšírené rútením (Veľký a Chrličový dóm, Ružová sieň, Pekelný dóm). Na jaskynné úrovne vo visutej polohe ústia strmo klesajúce chodby, najmä od terajšieho vchodu a východu z jaskyne. Okrem menších oválnych chodieb (Chodba utrpenia, Panenská chodba, Medvedia chodba, Klenotnica) zahrnujú i väčšie priestory (Guľový dóm, Priepasť parašutistov, Jánošíkov a Hviezdoslavov dóm, Hlboký dóm). Puklinový charakter bez výraznejších znakov riečnej modelácie majú Zázračné siene, Čarovná chodba a Kamenný vinohrad. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy (špongiovité, koralovité, hroznovité) i excentrické stalaktity. Upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy. Vo Veľkom dóme je mocný nátek bieleho mäkkého sintra.
Jaskyňou preteká podzemný tok Demänovky, ktorá pramení pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier na nekrasovom území a do podzemia sa ponára na Lúčkach. Na povrch sa dostáva jaskyňou Vyvieranie severne od Demänovskej jaskyne slobody. V jaskyni sa nachádza množstvo jazier a jazierok, v nesprístupnených častiach najväčšie z nich - Veľké (Těsnohlídkove) jazero má dĺžku 52 m, šírku 5 až 12 m a hĺbku vyše 7 m. Teplota vzduchu v jaskynnom systéme je 6,1 až 7,0 °C, relatívna vlhkosť 94 až 99 %.
V Medvedej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Nález šťúrovky Eukoenenia spelaea predstavuje jeden z najsevernejších výskytov zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím sa Demänovské jaskyne radia medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Z drobných bezstavovcov sú ďalej významné najmä mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx (endemit jaskýň stredného Slovenska), rôznonožky Synurella intermedia a Niphargus tatrensis.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
