V minulosti boli Úľany nad Žitavou dôležitým železničným a cestným uzlom Požitavia. V prvom oficiálnom zápise z roku 1284 sa spomínajú ako Fedemus, počas maďarizácie v 18. stor. Födémes, Zsitvafödémes či dokonca Fedýmeš nad Žitavou. Až v roku 1948 sa ustálil oficiálny názov Úľany nad Žitavou. Dominantnou a najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou obce je neskorobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Martina, biskupa z Tours. Dal ho postaviť gróf Anton Károlyi s manželkou Jozefou v rokoch 1781 – 1784. O zbožnosti Úľančanov svedčí mnoho krížov a iných pamiatok v chotári: biely kríž, červený kríž, socha sv. Anny, Sv. Trojice, sv. Floriána, anjela strážcu, Krista bolestného, sv. J. Nepomuckého a pieta. Význam osady Úľany značne ovplyvnilo panovanie Márie Terézie, najmä jej spoločenské a hospodárske reformy. Po roku 1740 sa v Úľanoch rozvinuli služby dostavníkov, ktoré premávali na hradných cestách. Prepriahacia stanica zanikla až v polovici 19. storočia po obsadení budovy vojskom. O pol storočia neskôr tu už ale fungovala železnica. V erbe obce je na zelenom vŕšku medzi klasmi obilia a čerieslom včelí úľ. Odtiaľ pochádza aj súčasný názov Úľany. Dedina je s včelami a včelárstvom spojená už odpradávna.