V prvej polovici 17. storočia tu vlastnila väčšie majetky rodina Földesovcov a v donačnej listine z roku 1651 sa uvádza, že Ferenc a István Földešovci tu získavajú ďalšie majetky. V tom čase sa v obci objavuje aj rodina Bittóovcov, ktorí sa po čase stávajú výlučnými vlastníkmi a Blatná na Ostrove sa stáva ich rodovým sídlom až do rozpadu monarchie. V archíve rodiny sa vraj nachádzajú viaceré listiny vzťahujúce sa k dejinám obce. Na začiatku 20. storočia tu majú svoje panské domy Béni, István a Dénes Bittóovci. Podľa starých dokumentov k obci patrili samoty Macháza (Macov) a Újfalu (Nová Ves sa spomína v úspise z roku 1553 ako Wyjfalw), ktoré od roku 1560 vlastnili rodiny Vassovcov a Földesovcov a ku ktorým roku 1596 dostali ďalšie majetky.
Zmienky o obcI:
1851 - Elek Fényes - str. 15 - Sárosfalva, maďarská obec v bratislavskej stolici, na dve hodiny cesty od Šamorína, na dunajskostredsej hradskej. Pozostáva z jednej širokej ulice, v ktorej je veľa pekných súcich panských domčekov a jedna pekná kaplnka je viditeľná. Jej orné pôdy rodia dobrú pšenicu, jačmeň, proso. Pastviny má voľné, široké, lúk málo, lesy žiadne. Má 218 katolíkov, 24 židovských obyvateľov. Jeho zemepánom je: mužské pokolenie Bittóovskeho rodu.
Na žačiatku 20. storočia - Borovszky:
Blatná je malá maďarská obec na hornom Žitnom ostrove: ráta 35 domov, katolíckych obyvateľov, má vlastnú poštu, telegraf, jej železničnou stanicou sú Veľké Lehnice.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
