SK SK
0 hodnotení
Na rozhraní dvoch podoblastí Borskej nížiny - Záhorských pláňav a Dolnomoravskej nivy sa nachádza vyvýšenina, ktorú v Zemepise okresu bratislavského a malackého z roku 1935 J.Hromádka uvádza pod názvom Sekulská pláňava. Rozkladá sa medzi aluviálnou nivou Myjavy a údolím potoka Lakšáru.

Obec Sekule

Na rozhraní dvoch podoblastí Borskej nížiny - Záhorských pláňav a Dolnomoravskej nivy sa nachádza vyvýšenina, ktorú v Zemepise okresu bratislavského a malackého z roku 1935 J.Hromádka uvádza pod názvom Sekulská pláňava. Rozkladá sa medzi aluviálnou nivou Myjavy a údolím potoka Lakšáru.

Chotár obce má rovinný charakter a tvoria ho treťohorné íly a piesky, nánosy štvrtohorných riečnych uloženín a viatych pieskov. Územie poskytovalo priaznivé životné podmienky pre život už od mladšej doby kamennej. Osídlenie sa koncentrovalo na vyvýšené piesočné duny, ktoré chránili sídliská pred záplavami, a preto sa tu nachádzajú viacnásobné stopy pobytu človeka v rôzhych obdobiach. Archeologické bádanie v tejto oblasti sa sústredilo na slovanské lokality, ktoré však neboli komplexne preskúmané. Nálezy z obdobia praveku pochádzajú vo väčšine prípadov z prieskumov a zberov a tvoria menšiu časť celkového súboru dokladov najstaršieho osídlenia. Tento stav zodpovedá súčasnému bádaniu, v budúcnosti nie sú vylúčené ďalšie objavy. Takmer všetky praveké lokality zistil začiatkom tridsiatych rokov pri svojich prieskumoch Štefan Janšák a publikoval ich i s podrobným opisom stavu počas objavenia. Jednou z publikovaných lokalít je sídlisko Na Hrúdoch. Píše o ňom: "Prirodzenú bezpečnosť sotva si možno predstaviť lepšiu, než akú má toto sídlište. Kdo sa chce k nemu dostať od Svätých Jánov, teda s pevnej zeme, musí prekročiť viacerými mostami niekoľko vedľajších ramien a cez celú dobu ročnú vlhkých močiarov. Tieže močiare rozprestierajú sa nesčíselnými meandrami i na severe a juhu. Na západe je zasa hlavné rameno rieky Moravy. Značná výška duny, nedostupná ani najvyššej vode a pri tom úplne neprístupné okolie, robia z nej sídlište prvej kvality" /Janšák 1930,14/.

Stopy pobytu neolitického človeka tu predstavujú nálezy kamenných štiepaných nástrojov z rohovca rôznych fariebm medzi nimi škrabadlá, jadrá a úštepy vzniknuté pri výrobe. Neskôr bola táto poloha využitá v slovanskom období a našli sa i stredoveké črepy. Ďalšie neolitické štiepané nástroje s trecím kameňom z kremencového pieskovca našiel severozápadne od majera Dlhé Lúky v svätojánskom chotári /Janšák 1930,15/. Posledný nález z tohoto obdobia - neolitický kamenný brúsený klin, bol v roku 1937 zakúpený do zbierok SNM v Bratislave.
Kontinuita osídlenia nebola prerušená ani počas doby bronzovej. Z jej raných fáz poznáme bližšie nelokalizovaný nález džbánku únetickej kultúry zo staršej doby bronzovej, uvedený v katalógu Mestského múzea v Bratislave z Moravského Svätého Jána. Bohatšie zastúpené sú neskoršie vývojové etapy doby bronzovej. Piesočná duna nazývaná Malá Písečná bola pre svoju výhodnú polohu využívaná taktiež niekoľkonásobne. Pri stavbe hrádze na brehu Moravy našli robotníci popolnicu, ktorá patrí ku kultúre, pôvodne označovanej ako keramika zvisle prstami brázdená a dnes ako velatická kultúra mladšej doby bronzovej. Prieskumom pracovníkov Slovenského národného múzea z Bratislavy tu bolo zistené ploché žiarové pohrebisko ľudu tejto kultúry. Medzi ojedinelé nálezy patrí bronzová kopija, uložená v zbierkách Slovenského národného múzea v Bratislave. V roku 1958 ju našiel na pozemkoch roľníckeho družstva v polohe Účky u kríža M.Masaryk. Kopija má listovitý, v strede zosilnený hrot. Patrí do horizontu Kopčany velatickej kultúry /Paulík 1972,13/.

Útočište sídlisku ľudí keltského kmeňa z doby laténskej poskytla piesková vyvýšenina pri majeri Dlhé Lúky, čo dokladajú črepy s veľkým obsahom tuhy /Janšák 1930,14/.
V známom depote z Moravského Svätého Jána spolu so staroslovanskými pamiatkami, ktorým sa budeme venovať neskôr, sa našla i bronzová rímská minca, centemionalis Constantinus I., datovaná do rokov 306-307. Tento nález však nemôžno brať ako doklad osídlenia v dobe rímskej, nakoľko pred uložením do depotu mohla byť minca získaná mimo katastru obce. Dva kilometre na severozápad od majera Dlhé Lúky našiel Štefan Janšák črepy na kruhu vyrobených nádob z doby rímskej, ktoré prirovnáva nálezom z Leányváru a zo Stupavy" /Janšák 1930,15/. Ak by sme tu v budúcnosti získali ďalšie nálezy, mohla by sa potvrdiť existencia germánského sídliska z doby rímskej.

Doplňujúce informácie

Možnosti dopravy: Pešo, Bicyklom, Autom, Autobusom
Možnosti parkovania: Parkovanie zdarma v okolí

Akceptované platby: Hotovosť
Dohovoríte sa: Slovensky

Vhodné pre: Deti, Rodiny s deťmi, Seniorov, Hendikepovaných, Cyklistov, Mládež, Dospelých
Sezóna: Jar, Leto, Jeseň, Zima
Aktualizované dňa: 8.4.2020
Zdroj: Obec Sekule

Otváracie hodiny

Počasie

Neuvedené

Kontakt

Telefón: +421 917 531 466
Webová stránka: obecsekule.sk
Obec Sekule
Obec Sekule č. 570
908 80  Sekule
Kraj: Trnavský
Okres: Senica
Región: Záhorie
 48.600368, 17.00208

Lokalita Sekule

Obec Sekule č. 570
908 80  Sekule

Zobraziť kontakt

tipy na zážitok v okolí Podujatia