V stredoveku jednotlivé časti obce mali rozličný vývoj: Orechová Potôň (Dióspatony) prvý raz sa spomína ako Gyospothon v roku 1367. V roku 1553 je obec ako kráľovský majetok s 10 portami. V roku 1764 patrila Michalovi Csibaovi a v polovici 19. storočia pánom z Lehníc a grófskej rodine Pálffyovcov. Förgeho Potôň (Förgepatony) prvýkrát spomínajú až v roku 1750. Dolná Potôň (Bögölypatony) sa prvýkrát spomína v roku 1253 ako Bechul. Král Ľudovít II. v roku 1524 svojim nariadením spomína názov v holickej stolici ako Beogol-Paton. V roku 1553 sa spomína ako kráľovský majetok pod názvom Békel-Paton. V ďalšom období zemepánmi v obci boli Pálffyovci, keď ju maďarský kráľ daroval rodine Pálffyovcov na znak vďaky za víťazstvo Mikuláša Pálffyho nad Turkami pri meste Győr. Chotár Dolnej Potône tvorí nižšie položené územie Žitného ostrova, ktoré sa nazýva potônskými lúkami. Pred odvodnením tohto územia (od 19. storočia) sa tu nachádzali rozsiahle vodné plochy, močiare a lúky. Vzhľadom na vodohospodársky členité územie na tomto území vznikli viaceré samoty, ako Ágerdőpuszta, Füzérfamajor, Vilmos-major, Ásási-puszta, Baranáspuszta, Bögölypatonyi-puszta, Bögölypatonyi-rét, Bögölypatonyi-sziget, Kerekes-bárányos, Lángpuszta, Nagyfövenypuszta ako aj majéry Pálffy a Bárányos a mlyn Légrády.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
