Územie obce osídlili ľudia už v neolite. Hovoria o tom vykopávky, ktoré neskôr potvrdili aj existenciu slovanského sídliska a pohrebiska. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1293, keď tunajšie územia patrili zemepánom a zemianskym rodinám. Neskôr sa cez územie prehnali Turci. Obec to natoľko poznačilo, že musela byť osídlená obyvateľmi až z Moravy. Neskoršiu kultúru obce poznačila aj skutočnosť, že sa nachádza na slovensko-maďarskom etnickom rozhraní. Bola to prevažne zemianska obec, v ktorej sa kultúrnych a historických pamiatok veľa nezachovalo. K tým, ktoré zostali patrí kúria Baerovcov a rodný dom politika a poľnohospodárskeho odborného spisovateľa Júliusa Rubineka. V rokoch 1919 – 1920 bol dokonca ministrom poľnohospodárstva v Maďarsku a istý čas aj ministrom obchodu. Medzi dominanty obce patrí rímskokatolícky Kostol sv. rodiny s bočnou Kaplnkou sv. Františka, budova fary, v ktorej pôsobil štúrovec J. Holček, budova liehovaru a škrobárne a valcový mlyn. Súčasnosť obce sa odvíja od jej polohy. Pre turistu je zaujímavá svojím okolím a plodmi zeme, pre obyvateľov podmienkami, ktoré si spolu vytvárajú. Ako všetky podobne veľké obce, aj Dolný Ohaj má množstvo akcií, ktoré ozvláštňujú život domácim a občas prilákajú nových návštevníkov.
Česky
Anglicky
Maďarsky
Nemecky
