História
V malebnom údolí, ktoré zo severu lemuje Krupinská vrchovina, z juhu pohorie Börzsöny, na oboch stranách rieky Ipeľ leží mesto. Na tomto mieste je údolie najužšie: vzdialenosť medzi dvoma pohoriami je necelé 3 kilometre. V strede tohoto údolia tečie Ipeľ. Na brehoch rastúci bohatý porast a blízkosť lesov poskytli ideálne podmienky na usadenie pravekého človeka. Archeologické výskumy dosvedčujú, že už v mladšej dobe kamennej (mladopaleotickej) tu žil človek /1/, a to od potoka Krupinica po Parassu - dnešný priestor colnice slovensko-maďarských hraníc.
Podnebie je tu suché a teplé, vyznačuje sa pomerne krátkymi zimami a dlhými, nadpriemerne teplými letami. Počet letných dní (tmax na 25´C) je nad 70, priemerná ročná teplota je 9,5´C. Priemerné zrážky za vegetačné obdobie vykazujú deficit, čo znamená, že výpar je väčší ako celkový objem zrážok. Výkyvy zrážok zapríčiňuje kolísavosť prietokovej vody Ipľa. V letných mesiacoch, keď je vlaha najviac potrebná, dosahuje sotva 20m3/sec, kým v marci až 58m3/sec.
Geologicky údolie rieky vzniklo v neogéne, keď sa zatiaľ súvislé pohoria Börzsöny a Krupinské následkom silného pohybu hornín rozdelili a poklesom údolia sem preniklo more. Neskôr opadávaním mora došlo aj k poklesu celej Podunajskej nížiny, čo malo vplyv na vznik veľkej erózii v Poiplí, čím vznikali riečne terasy. Tie sú dobre viditeľné na kopci Kalvária a na zlepencových terasách za cintorínom. V miocéne prebiehala v našej oblasti vulkanická činnosť, ktorej epicentrum bolo asi v Krupinskej vrchovine. Vulkanického pôvodu sú aj naše vinice "Nagyszőlők", kde sa rodí kvalitné víno. V blízkosti mesta sa tok rieky značne spomaľuje a pre plytkosť brehov ročne viackrát vystupuje z koryta. Tu sa usadzujú pevné časti zemskej kôry odplavené erozívnou činnosťou z horného toku. Hrúbka takto vzniknutého sedimentu dosahuje aj 4-7m. Na nich vznikali rôzne druhy sedimentačných pôd.
Prvá písomná zmienka o jestvovaní osady Saag je z r.1237 v listine Bela IV., napísanej vo Zvolene. V nej potvrdzuje ostrihomskú cirkev vo vlastníctve dva a pol poplužia pôdy a jedného mlyna v chotári Saag, patriaceho k hradu Hont. Druhá listina z r.1256 popisuje osady susediace so Šahami: dedina Olvár, obec Tešmak, dedina Proma a Sági-sidó (na mieste dnešnej časti Kómájszőlő). V tom čase podľa spomínanej listiny boli vlastníkmi pozemkov v Šahách aj Peter Viski, Rugasov syn Egyed, ďalej hradní poddaní a kráľovskí sluhovia, kráľovskí dvorníci, ostrihomská kapitula a šahanské prepošstvo.