O obci sa prvýkrát píše v roku 1183, hoci slovanské sídlo tu bolo oveľa skôr. V dnešnej podobe existuje od roku 1924, keď vznikla zlúčením Veľkých a Malých Bošian, a v roku 1960 bol k nej pripojený Baštín.
O obci sa prvýkrát píše v roku 1183, hoci slovanské sídlo tu bolo oveľa skôr. V dnešnej podobe existuje od roku 1924, keď vznikla zlúčením Veľkých a Malých Bošian, a v roku 1960 bol k nej pripojený Baštín.
Dnes majú Bošany, patriace do okresu Partizánske a ležiace na pravom brehu Nitry v strednej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, štyritisícsto obyvateľov. Medzi dominanty obce patrí veľký kaštieľ Bossányiovcov, ktorý stojí na námestí oproti obecnému úradu a kde mala rodina svoje pôvodné sídlo. Druhou dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Martina, biskupa, ktorý sa prvýkrát spomína už v roku 1332. Treťou dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1776. Život obce sa zmenil od roku 1857 založením garbiarne. V tom čase sem prišiel rakúsky podnikateľ a garbiar Adolf Schmitt, ktorému sa v obci zapáčilo a založil tu ďalšiu zo svojich tovární na spracovanie koží. Oslovil ho areál mlyna, dostatok vody a lesy, ktoré poskytovali kôru potrebnú na výrobu moridla. O kvalite tu vyrábaných výrobkov svedčí aj 19 zachovaných medailí z medzinárodných výstav.
V roku 1930 odkúpil továreň podnikateľ Tomáš Baťa a výrobu kožených remeňov nahradili predovšetkým topánky. Súčasťou jeho podnikateľských aktivít bola aj výstavba bytových domov pre zamestnancov, tzv. červená a biela kolónia. V polovici minulého storočia sa podnik premenoval na známe Koželužne Bošany, no momentálne je zatvorený. Okrem množstva významných garbiarov sa Bošany pýšia takými rodákmi, ako je kardinál Ján Chryzostom Korec, ale aj zakladateľ stávkovej kancelárie Niké a vynálezca Otto Berger. Veľkej obľube sa tešila dychová hudba Bošianka, ktorá existuje dodnes, aj keď už v trochu zredukovanej podobe.