V staršej literatúre sa uvádzalo, že s obcou Dolné Dubové súvisí druhá Kolomanova listina (druhá Zoborská listina) z roku 1113, kde je uvedené:...quaedam aqua, quae vocatur Dubo, quae terminus terrae... nejaký potok, ktorý sa vola Dubo, ktorý je názvom územia.... V tejto často citovanej listine sa okrem iných uvádzajú aj obce ako Bohunice (1113 Bagan), Malženice (1113 Malga), Drahovce (1113 Debred), Dolná Krupá (1113 Crumba) a iné. Tieto obce ležali na západnej hranici územia benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Problém prvej písomnej zmienky v Zoborskej listine riešila aj obec Dubová (okres Pezinok), keď v roku 1993 pripravovali brožúru o histórii obce venovanú 880. výročiu prvej písomnej zmienky. Na základe konzultácie s významnými historikmi Richardom Marsinom a Vincentom Sedlákom sa ukázalo, že Dombo sa neviaže na ich obec. Podľa tejto informácie, im uvedení historici ukázali opis Zoborskej listiny v ktorej stálo: De villa Vvederat (in villa) Dobret est quedam aqu, que vocatur Dumbo, que est terminus terre; in villa Medenz est quela quedam salix, que est terminus terre... V preklade do slovenčiny: V dedine Voderady (nie súčasné Voderady) je akási voda (potok) ktorú volajú Dubové, ktorá je hranicou územia, v dedine Mendez je taká vrbina(vŕba), ktorá je hranicou územia... Z uvedeného je však zrejmé, že Dombo neoznačovalo priamo nejakú osadu, ale potok či územie.