Základná škola Šenkvice

Historické míľniky Základnej školy v Šenkviciach

Z nižšie uvedených informácií a zdrojov nám logicky vyplýva, že škola v Šenkviciach musela existovať ešte pred prvou písomnou zmienkou v roku 1618. Obyvatelia Veľkých Šenkvíc si novú budovu školy postavili v blízkosti kostola, avšak čoskoro jej priestory zaujala fara.

1618 
prvá písomná zmienka o šenkvickej škole (v urbariálnom súpise pezinského panstva), využívala priestory želiarskeho domu – neskôr Katolícky dom, dnes bowling - a vyučovalo sa v nej čítanie, písanie a počítanie rečou tunajšieho obyvateľstva (v tom čase teda po chorvátsky) – škola slúžila obom obciam - Malým i Veľkým Šenkviciam, nakoľko ani jedna z obcí nedokázala vydržiavať vlastnú školu samostatne
1634 
učiteľ učil 12 až 15 žiakov (obvykle chlapcov) po chorvátsky, plat učiteľa sa v priebehu dejín menil – cez zlaté, pšenicu a ďalšie potraviny či okovy vína až po drevo – dostával od farníkov, samotnej obce, majiteľov kúrií (platený bol aj za funkciu organistu, spievanie na omšiach, koledovanie, zvonenie proti búrkam alebo na Dušičky, atď.)
1756 
funkcia učiteľa bola aj na pôde šenkvickej školy prepojená s úlohou organistu, zvonára a dokonca aj notára – pre notárske povinnosti učiteľa častokrát samotné vyučovanie ani nemohlo prebiehať – učiteľ však napriek viacerým pozíciám vlastnil len záhradu s niekoľkými ovocnými stromami

1756
deti chodievali do školy na vyučovanie výhradne počas zimných období (kvôli pomocným prácam v domácnosti počas zvyšku roka), aj vtedy však ich počet nepresiahol 30 osôb
1781
učiteľ Tomáš Zabitý rozprával po slovensky a ovládal základy nemčiny (čo znamená, že v predošlom období došlo k ukončeniu vyučovania po chorvátsky, obyvateľstvo Šenkvíc však naďalej používalo aj chorvátsky jazyk)
1788
oprava školskej budovy, výmena slamenej strešnej pokrývky za škridlicovú
1822 
škola (ako aj celý školský systém) ,,bojovala“ s nedostatkom učebných pomôcok, učiteľ bol stále povinný vykonávať funkciu notára – učilo sa už po slovensky, v obci sa chorvátsky jazyk už výrazne premiešaval so slovenským (dochádzalo k asimilácii)

1880 
počet žiakov začal rýchlo narastať (čoskoro dovŕšil počet 150 osôb), čo presahovalo kapacitné možnosti jedinej triedy – škola potrebovala ďalšie priestory i ďalšieho učiteľa – do roku 1888 pribudla nová trieda a zásadné zmeny nastali aj v prípade učiteľského bytu v rovnakej budove
1888 
nový učiteľ Ján Lédeczy našiel školu bez vybavenia – obec zabezpečila tabuľu, nástenné tabule, stôl a stoličku, nebola však ochotná obstarať počítadlo (nakoniec ho zhotovil sám učiteľ)
1891

podľa zachovaných dokumentov sa dá predpokladať, že napriek silnej maďarizácii bola maďarčina len jedným z predmetov, nie vyučovacím jazykom školy a správu školy nemal na starosti ani jeden z dvoch učiteľov, ale miestny duchovný 

1900 
urgentnú situáciu s nedostatkom školských priestorov riešila aj cirkevná školská správa, tunajšia školská stolica (na čele s duchovným) sa však neodhodlala na ďalšiu výstavbu či prestavbu školy

1907 
vzhľadom k nedohľadnému riešeniu priestorovej problematiky školy vo Veľkých Šenkviciach sa obec Malé Šenkvice rozhodla vybudovať vlastnú budovu školy, ktorá bola otvorená v tomto roku.Ani odchod malošenkvických žiakov však nemal zlepšujúci dôsledok pre kapacitné možnosti veľkošenkvickej školy (navyše, práve Veľkým Šenkviciam najväčšmi pribúdalo obyvateľstvo vplyvom blízkej železnice)

1907 
začiatok obdobia silnej maďarizácie aj v šenkvickej škole, v obci vznikla aj materská škola, avšak s primárnym cieľom pomaďarčiť deti už v útlom veku – za neznalosť maďarskej modlitby sa trestalo telesným trestom ešte aj v školskom roku 1918/1919
1919 
príchod nového politického zriadenia bol pre šenkvickú školu sprevádzaný zrušením maďarčiny ako vyučovacieho jazyka, premenovaním školy na ,,Rímsko-katolícku ľudovú školu vo Veľkých Šenkviciach“ a aj začatím používania slovenského šlabikára i ďalších pomôcok – slovenských čítaniek, zemepisných učebníc a pod.
1924 
škola naďalej ,,bojovala“ s nedostatkom učebných pomôcok, v roku 1924 sem však na miesto učiteľa nastúpil pôvodom Modran – ElemírKantek (bol prvým v pozícii tretieho učiteľa školy), ktorý nielen svojpomocne a vlastnoručne vybudoval školský kabinet, ale rozprúdil aj kultúrny život školy – organizoval ,,Mikulášov“, divadelné predstavenia, práve Kantek na škole založil krúžkovú činnosť(ktorá pretrváva dodnes) a pod.

1946 
od tohto roku začala štátna školská správa prispievať na činnosť šenkvickej školy vysokými finančnými prostriedkami, pre školu to znamenalo obdobie nebývalej prosperity
1952 
nadväzujúc na aktívnu činnosť svojich predchodcov, do školy - dvojtriedky v Malých Čaníkovciach prišiel jej nový riaditeľ – p. Edmund Heyder a jeho žena Helena ako učiteľka. Aktívne sa zapájali a organizovali kultúrny život v tejto časti dnešných Šenkvíc – Edmund Heyder inicioval vytvorenie autobusových spojov medzi železničnou stanicou a Malými Čaníkovcami i vybudovanie vodovodu v niekdajšej samostatnej obci
1953 
po viacerých krátkych funkčných obdobiach správcov školy bol funkciou riaditeľa školy poverený šenkvický rodák a neskorší kronikár obce Henrich Lančarič, jeho práci a výsledkom je naša škola vďačná dodnes
1960 
ukončenie1 rok trvajúcich stavebných prác na novej, 14-triednej budove, ktorá vyrástla v chotárnej časti ,,Poluselky“ na vznikajúcej ulici ,,Zahace“ (dnes budova 2. stupňa ZŠ na Vinohradskej ulici) vďaka výraznej pomoci samotných Šenkvičanov – najmä počas jej výstavby – budova už zahŕňala aj chemicko-fyzikálne laboratórium, dovtedy ,,nepoznané“ šatňové priestory, riaditeľňu, zborovňu, 4 kabinety, miestnosť pre školského lekára a sociálne zariadenia – výrazne chýbal len vhodný priestor pre telocvičňu, preto na tento účel boli využívané samotné chodby – vyučovanie sa v tejto budove začalo 21. 11. 1960

1965 
Edmund Heyder odišiel učiť do Bratislavy, pozíciu riaditeľa v ,,cerovskej škole“ prebrala jeho žena – p. Helena Heyderová, ktorá školu viedla až do jej zrušenia
1969
počet žiakov začal klesať vplyvom nízkej pôrodnosti v predošlých rokoch
1976 
zrušenie niekdajšej samostatnej ZŠ v Malých Šenkviciach (a Čaníkovciach), po spojení obcí v roku 1964 niesla táto škola názov ,,ZŠ Šenkvice, Cerovská ulica“ –po tomto rozhodnutí boli žiaci dvojtriednej školy so 4 ročníkmi preradení do školy v bývalých Veľkých Šenkviciach
1976
po odchode riaditeľa Lančariča do dôchodku na jeho miesto nastúpil Ján Kupkovič
1981
v novembri, po odchode Jána Kupkoviča z funkcie riaditeľa školy, bola za riaditeľku školy menovaná p. Anna Gáliková, vo funkcii zástupkyne zotrvala p. Ľudmila Zelníková
1983 
zmena názvu školy zo ,,Základná deväťročná škola“ na ,,Základná osemročná škola v Šenkviciach“ (vplyvom skrátenia školskej dochádzky z 9 na 8 rokov)

1991 
za budovou základnej školy na Vinohradskej ulici bola v tomto roku ukončená výstavba veľkej telocvične, ktorej súčasťou sú aj šatne pre športujúcich, posilňovňa pre občanov obce i služobný byt správcu budovy – postavená bola v rámci ,,akcie Z“ za pomoci rodičov vtedajších žiakov školy
1991 
po troch rokoch výstavby bol otvorený druhý pavilón školského komplexu na Vinohradskej ulici (pôvodne mal stáť v omnoho menších záhorských Gajaroch, čo sa však vďaka demografickému vývoju Šenkvíc i kontaktom na Okresnom národnom výbore podarilo zvrátiť v prospech našej obce – účelom bolo vybudovanie priestorov školskej jedálne a školskej družiny – budova je jednoposchodová a podpivničená
1991 
kvôli rušným politickým zmenám a obratom bola vo funkcii Anna Gáliková nahradená svojou zástupkyňou Mgr. Boženou Pecníkovou, tá na škole v tom čase učila už obdivuhodných 33 rokov – za svoju zástupkyňu si určila Mgr. Dagmar Brunovskú
1993 
rekonštrukcia kotolne v budove na Vinohradskej ulici (prechod z tuhého paliva na plyn)
1995 
okresný úrad v záujme šetrenia financií ukončil výučbu v budove ,,starej školy“, výučba sa tým celkom presťahovala do budov školy na Vinohradskej ulici

1996 
odchodom do dôchodku Mgr. Boženy Pecníkovej bola riaditeľom Školskej správy ustanovená do funkcie riaditeľky ZŠ Šenkvice – Mgr. Dagmar Brunovská, pod jej vedením sa škola zapojila do viacerých projektov – Infovek, Zelená škola, Modrá škola, Deň narcisov, Komparo, Správaj sa normálne, Zdravá škola a ďalších – zástupkyňou riaditeľky Brunovskej sa stala Mgr. Eva Augustínová, ktorú od roku 2004 nahradila Mgr. Janka Tomašovičová
1998 
obnova osemročnej dochádzky spôsobila obnovu vyučovacieho procesu v budove ,,starej školy“ (predchádzali tomu kompletné maliarske a upratovacie práce) – boli tu umiestnené triedy druhého a tretieho ročníka, neskôr aj štvrtého ročníka a na určité obdobie aj prvého ročníka. V budove na Vinohradskej ulici došlo k výmene podláh v školskej jedálni a vo vstupnom vestibule.
2002
škola získala právnu subjektivitu, pričom obec Šenkvice sa stala jej zriaďovateľom
2003 
opäť z dôvodu šetrenia financií bola výučba úplne a už definitívne presťahovaná do komplexu školských budov na Vinohradskej ulici. Budova ,,starej školy“ bola odovzdaná obci a o niekoľko rokov neskôr prestavaná na bytový dom

2004
vybudovanie prvej počítačovej učebne s internetovým pripojením, o rok neskôr ďalšej
2008 
rozsiahla rekonštrukcia ženských toaliet, oprava strechy na spojovacích chodbách a začiatok výmeny starých okien za plastové
2010 
postupná výmena plastových okien na oboch budovách školy, vrátane ich spojovacej chodby. V tomto roku tiež došlo k rekonštrukcii hlavného vchodu a oprave strechy na budove 1. stupňa ZŠ
2011
začiatok trojročného obdobia úplnej renovácie budov – rekonštrukcia kotolne, rozvodov kúrenia v celej budove, oprava šatňových priestorov, vybudovanie knižničného fondu a zakúpenie nábytku do tried – na celom 2. stupni a čiastočne na 1. stupni ZŠ. V pivničných priestoroch budovy 1. stupňa bol vybudovaný sklad CO, archív školy a školská dielňa. Na školskom dvore došlo k výstavbe detského ihriska a oprave oplotenia areálu školy.

2014
v jarnom období začalo zatepľovanie školských budov na Vinohradskej ulici (ukončené na jeseň 2014), nasledované výmenou osvetlenia a nového vymaľovania, výmenou posledných drevených a kovových okien za plastové a rekonštrukciou mužských toaliet
2014 
odchodom do dôchodku Mgr. Dagmar Brunovskej (dňa 30. júna 2014 - po 34 rokoch práce v ZŠ Šenkvice a celkovo 44 rokoch práce v školstve) úspešne prešla výberovým konaním na post novej riaditeľky ZŠ p. Iveta Rimanová – súčasná riaditeľka školy, ktorej funkčné obdobie trvá do roku 2019
2016 
vzhľadom k výrazne stúpajúcemu počtu obyvateľov Šenkvíc (výstavbou nových obytných štvrtí) stúpa aj počet žiakov ZŠ – materská škola v tomto roku rozšírila svoje priestory o 3 nové triedy, ako však nedávno upozornil predseda Komisie školstva OZ Šenkvice – Ing. Martin Stránsky, čoskoro bude musieť obec investovať do rozšírenia priestorov ZŠ, nakoľko už v aktuálnom období došlo k vytvoreniu 2 nových učební na úkor technických priestorov (učebne na výučbu technickej výchovy a pod.)